Evanjelický › Izaiáš › 51

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Hospodin splní zasľúbenie Sionu1 Čuj­te ma, ktorí sa snažíte o spásu, ktorí hľadáte Hos­podina! Po­zrite na kameň, z ktorého ste vy­kresaní, na stud­ničnú prie­hl­beň, z ktorej ste vy­kopaní! 2 Po­zrite na svoj­ho otca Ab­raháma a na Sáru, ktorá vás zrodila. Lebo som ho po­volal, keď bol jediný, požeh­nal som ho a rozm­nožil. 3 Vskut­ku, Hos­podin po­teší Si­on, po­teší všet­ky jeho zrúcaniny. Jeho púšť zmení na Éden a jeho step na záh­radu Hos­podinovu. V ňom bude radosť a veselosť, chválo­spev a zvuk pies­ne. Boh bude súdiť svet4 Počúvaj ma, ľud môj, národ môj, do­praj mi sluchu, lebo odo mňa vy­j­de náuka, a svoje právo ih­neď pri­vediem ako svet­lo národov. 5 Blíz­ko je moja spása, príde moja zá­chrana a moje ramená budú spravovať národy. Na mňa čakajú os­trovy, na môj zásah budú vy­čkávať. 6 Zdvih­nite oči k nebesiam a po­zrite sa dolu na zem, lebo nebesá sa rozp­lynú ako dym, zem sa roz­pad­ne ako šaty a jej obyvatelia po­mrú ako komáre, ale moja zá­chrana ostane naveky a moja spása sa ne­zruší. 7 Čuj­te ma, vy, ktorí po­znáte spásu, ľud, ktorý v srd­ci nosí moju náuku! Neboj­te sa po­tupy od ľudí, a ich hanobenia sa neľakaj­te, 8 lebo moľ ich požerie ako šaty, červ ich strávi ako vl­nu. No moja spása po­tr­vá naveky a moja zá­chrana na dl­hé po­kolenia. Prosba k Hospodinovi o pomoc9 Pre­buď sa, pre­buď sa, ob­leč si silu, rameno Hos­podinovo, pre­buď sa ako za dní pradáv­nych, za starodáv­nych po­kolení! Či si ty nerozťalo Rahaba a ne­prebod­lo mor­ského draka? 10 Či si ty ne­vysušilo more, vody veľkej pra­hl­biny, a ne­zmenilo hĺb­ku mora na ces­tu, aby prešli vy­kúpení? 11 Tak sa vrátia tí, ktorých Hos­podin vy­slobodil, a prídu s plesaním na Si­on. Večná radosť bude na ich hlavách, do­siah­nu radosť a veselosť; zmiz­ne žiaľ a úpenie. Hospodin teší12 Ja, ja som vaším Tešiteľom! Kto si ty, že sa bojíš človeka smr­teľného, ľud­ského dieťaťa, ktoré býva ako tráva? 13 Za­búdaš na Hos­podina, ktorý ťa utvoril, ktorý rozo­strel nebesá, založil zem? Ty sa ustavične v každom čase chveješ pred hnevom sužovateľa, keď za­mýšľa hubiť? Ale kde je hnev sužovateľa? 14 Sput­naný sa čo­skoro uvoľní, ne­pad­ne mŕt­vy do jamy a nebude mu chýbať chlieb. 15 Ale ja som Hos­podin, tvoj Boh, ktorý víri more tak, že hučia jeho vl­ny; Hos­podin moc­nos­tí je Jeho meno. 16 Dal som ti svoje slová do úst, pri­kryl som ťa tôňou svojich rúk: aby som rozp­re­strel nebesá a založil zem, a po­vedal Si­onu: Ty si môj ľud! Výzva Sionu k odvahe17 Pre­buď sa, pre­buď, po­vs­taň, Jeruzalem, ty, ktorý si vy­pil z rúk Hos­podinových čašu Jeho hnevu; kalich omámenia vy­pil si až do dna. 18 Niet ni­koho, kto by ho viedol spomedzi synov, ktorých si zrodil. A niet ni­koho, kto by po­silňoval jeho ruku spomedzi synov, ktorých si vy­choval. 19 Dve veci ťa za­stih­li; ktože ťa poľutuje? Spus­tošenie a ru­iny, hlad a meč, ktože ťa po­teší? 20 Synovia tvoji zomd­lení ležia na rohu všet­kých ulíc ako an­tilopy v pas­ci, pre­pl­není hnevom Hos­podinovým a kar­haním tvoj­ho Boha. 21 Pre­to čuj toto, ty strápený a opojený, ale nie vínom: 22 Tak­to vraví Hos­podin, Pán, tvoj Boh, ktorý chce bojovať za svoj ľud: Aj­hľa, beriem ti z rúk čašu omámenia a kalich môj­ho hnevu; nebudeš ho už viac piť. 23 Podám ho do ruky tým, čo ťa trápili, a do ruky tým, čo ťa utláčali; ktorí ti hovorili: Zo­hni sa, aby sme moh­li prej­sť. A ty si pod­ložil chr­bát ako zem a ako ulicu pre tých, čo pre­chádzajú.