Evanjelický › Izaiáš › 40

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Zajatých čaká návrat1 Po­tešuj­te, po­tešuj­te môj ľud, vraví Boh váš. 2 Hovor­te k srd­cu Jeruzalema a pri­volávaj­te mu, že sa skončila jeho ot­roc­ká služba, zmierená je jeho vina, že do­stal z rúk Hos­podina dvoj­násob­ne za všet­ky svoje hriechy. 3 Čuj, ktosi volá: Na púšti pri­pravuj­te ces­tu Hos­podinovi, na stepi urov­návaj­te hrad­skú nášmu Bohu! 4 Nech sa zdvih­ne každé údolie a nech sa zníži každý vrch i kopec. Všet­ko nerov­né nech je rovinou a hr­boľaté kraje rov­ným údolím; 5 lebo zjaví sa sláva Hos­podinova a každý to naraz uvidí; lebo ús­ta Hos­podinove pre­hovorili. 6 Čuj, ktosi vraví: Volaj! I po­vedal som: Čo mám volať? 7 Každé telo je tráva a všet­ka jeho nád­hera sťa poľný kvet. Na­ozaj, ľudia sú tráva. Usychá tráva, väd­ne kvet, keď dych Hos­podinov za­vanie naň. 8 Usychá tráva, väd­ne kvet, ale slovo nášho Boha zo­stáva naveky. 9 Vy­stúp na vy­soký vrch, Si­on, hlásateľ radost­nej zves­ti, hlas­no zvolaj, Jeruzalem, hlásateľ radost­nej zves­ti! Hlas­no volaj, neboj sa, po­vedz jud­ským mes­tám: Aj­hľa, Boh váš! 10 Aj­hľa, Hos­podin, Pán pri­chádza s mocou, Jeho rameno za­sahuje. Hľa, Jeho mzda je pri Ňom a Jeho od­mena je pred Ním. 11 Pásť bude svoje stádo ako pas­tier, zhromaždí ho svojím ramenom, jah­niat­ka ponesie v náručí, pri­dájajúce ovce po­vedie. Veľkosť Stvoriteľa12 Kto zmeral svojou dlaňou vody mora, kto pre­meria piaďou nebesá, vez­me do merice prach zeme, na váhe od­váži vr­chy a pahor­ky na vážkach? 13 Kto usmer­nil Ducha Hos­podinov­ho, kto bol Jeho porad­com, aby Ho poúčal? 14 Radil sa s nie­kým, kto by Ho školil a učil pravej ces­te, kto by Ho učil ces­te po­znania a pri­vádzal Ho na chod­ník roz­um­nos­ti? 15 Hľa, národy sú sťa kvap­ka z ved­ra, treba ich po­kladať za prášok na vážkach. Hľa, os­trovy za­vážia sťa zrn­ko pies­ku, 16 Libanon ne­stačí na oheň a jeho zverina ne­stačí na zápaly. 17 Všet­ky národy sú pred Ním ako nič, ú­pl­ne nič ne­znamenajú pre Neho. 18 Ku komu pri­podob­níte Boha? A akú podobu Mu dáte? 19 Remesel­ník ulial mod­lu a zlat­ník ju ob­tiahol zlatom, priletoval striebor­nú re­tiaz­ku. 20 Kto je chudob­ný na takú obeť, vy­berie si drevo, ktoré ne­prách­nivie, vy­berie múd­reho remesel­níka, aby po­stavil mod­lu, ktorá sa nek­láti. 21 Ne­viete to? Ne­počuli ste to? Nebolo vám to zves­tované od počiat­ku? Ne­pochopili ste založenie zeme? 22 Ten, ktorý tróni nad ob­vodom zeme, - kým jej obyvatelia sú len ako kobyl­ky - Ten, ktorý od­víja nebesá ako závoj a rozp­res­tiera ich sťa stan na bývanie, 23 Ten nav­nivoč pri­vádza hod­nos­tárov a sud­cov zeme mení na már­nosť. 24 Sot­va sú za­sadení, sot­va sú za­siati, sot­va sa ich kmeň za­korení v zemi, dých­ne na nich a uschnú, vietor ich od­veje ako plevy. 25 Komu ma teda pri­podob­níte? Komu sa budem rov­nať? vraví Svätý. 26 Zdvih­nite po­hľad a viďte, kto to stvoril! Ten, ktorý vy­vádza ich voje podľa počtu, všet­kých oslovuje menom; pred Pre­moc­ným a Pre­sil­ným nechýba ani jeden. Povzbudenie zronených27 Prečo hovoríš, Jákob, a vravíš, Iz­rael: Skrytá je moja ces­ta pred Hos­podinom a moje právo uniká môj­mu Bohu? 28 Ne­vieš to? Ne­počul si? Hos­podin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; ne­us­táva a ne­umd­lieva, Jeho múd­rosť ne­možno vy­stih­núť. 29 Ustatému dáva silu a roz­hojňuje moc be­z­vlád­neho. 30 Mláden­ci ustávajú a slab­nú, junáci sa po­tkýnajú a klesajú. 31 Ale tí, čo očakávajú Hos­podina, do­stávajú novú silu, vznášajú sa na kríd­lach ako or­ly, bežia, a ne­slab­nú, chodia, a ne­us­távajú.