EvanjelickýIzaiáš2

Izaiáš

Mesiášska ríša pokoja1 Slovo, ktoré Izai­áš, syn Ámócov, videl ako zjavenie o Jud­sku a Jeruzaleme. 2 V po­sled­ných dňoch pev­ne bude stáť vrch domu Hos­podinov­ho na vr­chole hôr, vy­výšený bude nad pahor­ky. Po­hr­nú sa k nemu všet­ky národy, 3 poputujú mnohé kmene a po­vedia: Poďte, vy­stúp­me na vrch Hos­podinov k domu Boha Jákobov­ho. On nás bude učiť svojim ces­tám, aby sme chodili po Jeho chod­níkoch. Lebo zo Si­ona vy­j­de na­učenie a slovo Hos­podinovo z Jeruzalema. 4 On bude súdiť medzi národ­mi, vy­nášať výrok mnohým kmeňom. Pre­kujú svoje meče na pluhové rad­lice a svoje oštepy na vinár­ske nože; národ ne­po­z­dvih­ne proti národu meč a už sa nebudú učiť voj­ne. 5 Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svet­le Hos­podinovom! Veľký deň Hospodinov6 Vskut­ku, za­vr­hol si svoj ľud, dom Jákobov; lebo majú plno čarodej­níkov z Východu a vešt­cov ako Filištín­ci, s cudzin­cami si podávajú ruky. 7 Jeho krajina je pl­ná strieb­ra a zlata a nekonečné sú jeho po­klady. Jeho krajina je pl­ná koní a jeho vozom kon­ca niet. 8 Jeho krajina je pl­ná bôžikov, klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo ich prs­ty zhotovili. 9 Pre­to zo­hne sa človek, zníži sa muž, ale Ty im ne­od­pus­tíš. 10 Voj­di do skaly, ukry sa v prachu z hrôzy pred Hos­podinom a pred jasom Jeho veleby. 11 Sk­lopia sa pyšné oči človeka, po­korí sa po­výšenosť ľudí; len Hos­podin sám bude vy­výšený v onen deň. 12 Pre­tože Hos­podin moc­nos­tí určil is­tý deň proti všet­kému, čo je pyšné a vy­čnievajúce, proti všet­kému, čo je vy­výšené a vy­soké: 13 Proti všet­kým vy­sokým a vy­výšeným céd­rom libanon­ským i proti všet­kým dubom bášan­ským. 14 Proti všet­kým vy­sokým vr­chom i proti všet­kým vy­výšeným kop­com. 15 Proti každej vy­sokej veži i proti každému pev­nému múru. 16 Proti všet­kým taršíšs­kym lodiam i proti všet­kým vzác­nym plavid­lám. 17 Po­korená bude pýcha človeka a ponížená po­výšenosť ľudí, len Hos­podin sám bude vy­výšený v onen deň 18 a bôžikovia cel­kom zanik­nú. 19 Ľudia vlezú do skal­ných jas­kýň a do dúpät zeme z hrôzy pred Hos­podinom a pred jasom Jeho veleby, keď po­vs­tane, aby otriasol zemou. 20 V ten deň človek za­hodí kr­tom a ne­topierom svojich striebor­ných bôžikov i svojich zlatých bôžikov, ktoré mu zhotovili, aby sa im klaňal; 21 aby vliezol do skal­ných trh­lín a do bral­ných rok­lín z hrôzy pred Hos­podinom a pred jasom Jeho veleby, keď po­vs­tane, aby otriasol zemou. 22 Od­vráťte sa od človeka, ktorý je len dych. Za čo ho možno po­kladať?