Evanjelický › Izaiáš › 66

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Boh nepotrebuje chrám ani poverčivú bohoslužbu1 Tak­to vraví Hos­podin: Nebesá sú mojím trónom a zem je pod­nožou mojich nôh! Čo za dom by ste mi moh­li po­staviť? Kde je mies­to, kde by som si od­počinul? 2 Všet­ko toto urobila moja ruka, tak vznik­li všet­ky tieto veci - znie výrok Hos­podinov. Na toho zhliad­nem, kto je po­kor­ný a zronený v duchu, kto sa za­chveje pred mojím slovom. 3 Kto poráža býka, je ako ten, čo za­bíja človeka, kto obetuje ov­cu, je ako ten, čo láme väzy psovi, kto prináša po­kr­movú obeť, je ako ten, čo obetuje krv ošípaných, kto obetuje kadid­lo, je ako ten, čo vzýva mod­ly. Keď si oni volia vlast­né ces­ty a obľubujú svoje ohav­nos­ti, 4 ja si vy­volím to, že zle naložím s nimi, uvediem na nich, čoho sa hrozia, a uvalím na nich, čoho sa strachujú. Pre­tože som volal, a nik sa ne­oz­val, hovoril som, a ne­počúvali, ale konali, čo sa mi ne­páči, a volili si to, v čom ne­mám záľubu. Budúca spása Jeruzalema a súd nad vinníkmi5 Počuj­te slovo Hos­podinovo, vy, ktorí sa chvejete pri Jeho slovách! Vaši bratia, čo vás nenávidia a od­str­kujú pre moje meno, vravia: Nech sa os­lávi Hos­podin, nech vidíme vašu radosť! Ale oni vy­j­dú na han­bu. 6 Čuj, hukot znie z mes­ta! Hlas znie z chrámu! Hlas Hos­podina, ktorý od­platí svojim ne­priateľom za ich činy. 7 Skôr, ako pocítila bôle, rodička porodila. Skôr, ako prišli na ňu kŕče, pri­vied­la na svet chlap­ca. 8 Kto počul niečo podob­né, kto videl niečo také? Či sa zrodí krajina za jeden deň, alebo narodí sa národ naraz? Lebo Sion sot­va pocítil bolesť, už porodil svojich synov. 9 Či mám ot­voriť život a nedovoliť narodiť sa - hovorí Hos­podin - alebo ja, čo do­voľujem rodiť, mám uzav­rieť život? - hovorí Boh váš. 10 Raduj­te sa s Jeruzalemom a jasaj­te v ňom všet­ci, ktorí ho milujete. Radost­ne plesaj­te s ním všet­ci, ktorí trúch­lite nad ním, 11 aby ste sa do­sýta na­sali z jeho pŕs po­skytujúcich útechu, aby ste sa na­pájali roz­košou na jeho sláv­nych ňad­rách. 12 Lebo tak­to vraví Hos­podin: Aj­hľa, ja rozp­res­triem až k nemu blaho­byt ako rieku a bohat­stvo národov ako dravý po­tok. A budete sať, v náručí vás ponesú a na kolenách vás budú lás­kať. 13 Ako keď mat­ka teší nie­koho, budem vás tešiť; v Jeruzaleme sa po­tešíte. 14 Keď to uvidíte, radovať sa vám bude srd­ce, vaše kos­ti vy­rašia ako čer­stvá zeleň a ruka Hos­podinova bude zjav­ná pri Jeho sluhoch a Jeho hnev pri Jeho ne­priateľoch. 15 Lebo, hľa, Hos­podin príde v ohni a Jeho vozy ako po­vích­rica, aby s prch­kosťou od­platil svojím hnevom a svojím kar­haním v oh­nivých plameňoch. 16 Lebo Hos­podin bude súdiť ohňom a svojím mečom každé telo; mnoho bude tých, ktorých po­bije Hos­podin. 17 Tí, čo sa po­sväcujú a očisťujú pre záh­rady, na­sledujú jed­ného, ktorý je v strede, tí, čo jedia bravčové mäso, ohav­né zvieratá a myši, spoločne za­hynú - znie výrok Hos­podinov. 18 Po­znám ich skut­ky aj ich myšlien­ky a prídem zhromaždiť všet­ky národy a jazyky. Prídu a uvidia moju slávu. 19 Po­stavím medzi ne znamenie a pošlem z nich utečen­cov k národom do Taršíša, Púlu, Lúdu, Mešechu a Rošu , Túbalu, Jávánu, na ďaleké os­trovy, ktoré ne­počuli o mojom mene a ne­videli moju slávu. Oni rozh­lásia moju slávu medzi národ­mi. 20 Po­tom pri­vedú ako obet­ný dar Hos­podinovi všet­kých vašich bratov spomedzi všet­kých národov na koňoch a vozoch, na nosid­lách, muliciach a ťavách na môj svätý vrch do Jeruzalema - hovorí Hos­podin - ako Iz­rael­ci prinášajú obet­ný dar v čis­tej nádobe do domu Hos­podinov­ho. 21 Aj z nich si vez­mem nie­ktorých za kňazov, za levítov - hovorí Hos­podin. 22 Lebo ako na­trvalo budú predo mnou stáť nové nebo a nová zem, ktoré utvorím - znie výrok Hos­podinov - tak bude mať stálosť vaše po­tom­stvo a vaše meno. 23 A od nov­mesiaca po nov­mesiac a odo dňa od­počin­ku po deň od­počin­ku pri­chádzať bude každé telo klaňať sa predo mnou - hovorí Hos­podin. 24 Keď vy­j­dú, uvidia mŕt­voly ľudí, ktorí od­pad­li odo mňa, lebo ich červ ne­umiera a ich oheň nehas­ne, a budú ošk­livosťou pre každého.