Evanjelický › Izaiáš › 14

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Pád babylonského kráľa1 Lebo Hos­podin sa zmiluje nad Jákobom, a ešte si vy­volí Iz­rael; a usadí ich na ich vlast­nej pôde. Cudzin­ci sa pri­poja k nim a pri­dŕžať sa budú domu Jákobov­ho. 2 Národy zo­berú Iz­rael a pri­vedú na jeho vlast­né mies­to; po­tom si ich dom Iz­raela vez­me na pôde Hos­podinovej do vlast­níc­tva za sluhov a slúžky; zaj­me tých, čo ho držali v zajatí, a pod­maní si svojich po­háňačov. 3 V deň, keď ti Hos­podin dožičí od­počinutie od boles­ti, zmietania a od tvr­dej služby, ktorou ťa zo­tročovali, 4 pred­nesieš túto výpoveď o babylon­skom kráľovi: Ako sa upokojil po­háňač! Ako sa upokojilo násilie! 5 Hos­podin zlámal prút bez­božných, palicu panov­níkov, 6 čo v prud­kej zlos­ti bila národy ne­pres­taj­nými úder­mi, čo v hneve opanúvala kmene neľútost­ným dep­taním. 7 Od­počíva, po­koj má celá zem, pre­puká vo zvučný jasot. 8 Aj cyp­rusy sa tešia z teba, céd­re libanon­ské: Od­kedy si si ľahol, ne­prichádza proti nám drevorubač. 9 Pod­svetie dolu je vzrušené kvôli tebe pred tvojím príchodom; pre­búdza tiene kvôli tebe, všet­kých bývalých moc­nárov zeme; núti po­vs­tať z ich trónov všet­kých kráľov národov. 10 Všet­ci sa uj­mú slova a po­vedia ti: Aj ty si oslabol ako my, stal si sa podob­ný nám. 11 Do pod­svetia zvr­h­li tvoju pýchu, zvuk tvojich hárf; tvojou pod­stiel­kou sú čer­vy a tvojou pri­krýv­kou pan­dravy. 12 Ach, ako si spadol z neba, ty jas­ná hviez­da, syn ran­nej zory. Zoťatý si na zem, ty, ktorý si pre­máhal národy. 13 Po­vedal si si v srd­ci: Vy­stúpim do nebies, hore nad Božie hviez­dy vy­výšim svoj trón a po­sadím sa na vr­chu zhromaždenia, na najk­raj­nejšom severe. 14 Vy­stúpim na výšiny ob­lakov, podob­ný budem Naj­vyššiemu. 15 Ale musíš zo­stúpiť do pod­svetia, do naj­hl­bšej jamy. 16 Tí, čo ťa uvidia, uvažovať budú o tebe: Či je to ten muž, ktorý vzrušoval zem a otriasal kráľov­stvami? 17 Ktorý svet ob­racal na púšť a rúcal jeho mes­tá, ktorý svojich väzňov ne­púšťal domov? 18 Všet­ci králi národov spočívajú v sláve, každý vo svojej hrob­ke. 19 Ty si však vy­hodený zo svoj­ho hrobu ako ohav­ný výhonok, po­krytý za­bitými, pre­bod­nutými mečom, ktorí zo­stupujú medzi kamene jamy ako pošliapaná mŕt­vola. 20 V hrobe sa s nimi ne­spojíš, lebo si zničil vlast­nú krajinu, vraždil si vlast­ný ľud. Ni­kdy sa nebude spomínať po­tom­stvo zločin­cov. 21 Pri­prav­te jat­ku pre jeho synov pre ne­právosť ich ot­cov, aby ne­vs­tali a ne­vzali do vlast­níc­tva krajinu, aby ne­na­pl­nili svet mes­tami. 22 Po­vs­tanem proti nim - znie výrok Hos­podina moc­nos­tí - a vy­hubím z Babylonu meno, i čo ostane z neho, syna i vnuka - znie výrok Hos­podinov. 23 Ob­rátim ho na dedičs­tvo ježov a na vod­né močariny; od­metiem ich ničiacou met­lou - znie výrok Hos­podina moc­nos­tí. Pád Asýrie24 Hos­podin moc­nos­tí pri­sahal: Vskut­ku, ako som si pred­sav­zal, tak sa stane, ako som roz­hodol, tak sa spl­ní: 25 zlámem Asýra vo svojej krajine a pošliapem ho na svojich vr­choch. Tak ustúpi z nich jeho jar­mo a jeho bremeno zmiz­ne z ich pleca. 26 To je zámer, ktorý je roz­hod­nutý o celej zemi, a to je ruka, ktorá je vy­stretá nad všet­ky národy. 27 Lebo Hos­podin moc­nos­tí roz­hodol; kto to zruší? Jeho ruka je vy­stretá; kto ju od­vráti? Proti Filištínsku28 V roku, keď zo­mrel kráľ Ácház, od­znel ten­to výrok: 29 Vôbec sa ne­teš, Filištín­sko, že sa už zlomila palica, ktorá ťa bila, pre­tože z hadieho koreňa vy­lezie zmija a jej plodom bude lietajúci drak. 30 Bied­ni budú pásť na mojej nive a chudob­ní v bez­pečí budú od­počívať so svojím stádom. Ale tvoj koreň usmr­tím hladom a tvoj zvyšok za­bijem. 31 Kvíľ, brána, volaj o po­moc, mes­to! Zúfaj si, celé Filištín­sko, lebo od severu pri­chádza dym; z jeho radov nik sa ne­od­deľuje. 32 A čo od­povie môj ľud po­slom národov? Že Hos­podin založil Si­on, v ňom náj­du útočis­ko ubiedení Jeho ľudu.