Evanjelický › Izaiáš › 41

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Kýros - Bohom určený víťaz1 Zmĺk­nite predo mnou, os­trovy, národy, čakaj­te na môj dôkaz! Nech sa pri­blížia, a po­tom nech hovoria. Spoločne pred­stúp­me pred súd! 2 Kto vzbudil od Východu toho, ktorého víťazs­tvo stretá na každom kroku? Kto mu dáva na­pos­pas národy a pod­maňuje kráľov? Jeho meč ich mení na prach, Jeho luk na roz­viate plevy. 3 Prena­sleduje ich, bez­pečne tiah­ne vpred, sot­va sa nohami dot­kne chod­níka. 4 Kto to spôsobuje a koná? Ten, čo od počiat­ku po­voláva po­kolenia. Ja, Hos­podin, som pr­vý, aj s po­sled­nými som ešte ja. 5 Os­trovy to videli a zhrozili sa, okraje zeme sa trasú. Pri­bližujú sa a pri­chádzajú. 6 Jeden druhému po­máha, a inému vraví: Vzchop sa! 7 Kováč po­silňuje zlat­níka, a ten, čo kladivom uhládza, toho, kto bije na nákovu; o letovaní vraví: Dob­ré je to! Upevňuje to klin­cami, aby sa nek­látilo. Neboj sa, Izrael8 Ty však, sluha môj Iz­rael, Jákob, ktorého som vy­volil, po­tom­stvo môj­ho obľúben­ca Ab­raháma, 9 ktorého som uchopil na kon­ci zeme a po­volal od jej hraníc, tebe som po­vedal: Ty si môj sluha, vy­volil som si ťa a neza­vr­hol; 10 neboj sa, lebo ja som s tebou, ne­pozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Po­sil­ním ťa a po­môžem ti, i podop­riem ťa svojou spásonos­nou pravicou. 11 Na han­bu a po­smech vy­j­dú všet­ci, ktorí zlosťou kypia proti tebe. Zmenia sa na nič a za­hynú mužovia, ktorí sa sporia s tebou. 12 Budeš ich hľadať, ale nenáj­deš tých, ktorí sa s tebou vadia; zmenia sa na nič a na már­nosť mužovia, ktorí bojujú proti tebe, 13 lebo ja som Hos­podin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a vraví ti: Neboj sa, ja ti po­môžem! 14 Neboj sa, čer­víček, Jákob, hŕs­t­ka Iz­raela, ja ti po­máham - znie výrok Hos­podinov - tvoj Vy­kupiteľ je Svätý Iz­raela. 15 Urobím ťa os­trým smykom, novým a mnoho­zubým. Vr­chy zmlátiš a roz­melieš, aj pahor­ky zmeníš na plevy. 16 Rozo­seješ ich, vietor ich schytí, víchor ich roz­fúka; ty však pre Hos­podina za­plesáš, chváliť sa budeš Svätým Iz­raela. Zázračná cesta cez púšť17 Bied­ni a chudob­ní hľadajú vodu, ale jej niet, ich jazyk smädom schne. Ja, Hos­podin, ich vy­počujem, ja, Boh Iz­raela, ich ne­opus­tím. 18 Na pus­tých holiach ot­vorím po­toky, upro­stred údolí pramene, púšť pre­mením na jazero a vy­pra­hnutú zem na vodo­streky. 19 Do púšte na­sadím céd­re, akácie, myr­ty, olivy; do stepi po­stavím cyp­rusy, jasene a spolu s nimi sm­reky, 20 aby videli a po­znali, všim­li si a zároveň chápali, že ruka Hos­podinova to spôsobila a Svätý Iz­raela to stvoril. Výzva bezmocným modlám21 Pred­ložte svoj spor, vraví Hos­podin, pred­nes­te svoje dôvody, vraví kráľ Jákobov. 22 Nech nám pred­nesú a oznámia, čo sa má stať. Oznám­te, čo bolo najprv, a vez­meme si to k srd­cu. Alebo nám zves­tuj­te budúce deje, nech po­známe ich koniec! 23 Oznám­te, čo má prísť za tým­to, a tak po­známe, že ste bohovia! Urob­te niečo dob­ré, alebo zlé, a všet­ci s údivom budeme na to hľadieť. 24 Hľa, vy nie ste nič a vaše dielo nie je ničím, ohav­ný je, kto si vás volí. Hospodin zvestoval Kýrovo víťazstvo25 Vzbudil som kohosi zo severu, a ten prišiel, od východu sln­ka toho, čo bude vzývať moje meno. On pošliapal vlád­cov ako blato, ako hr­nčiar šliape hlinu. 26 Kto to zves­toval od počiat­ku, aby sme to vedeli, a vo­pred, aby sme po­vedali: Prav­du má? Ni­kto ne­oz­namoval, ni­kto neroz­hlasoval, ani ni­kto ne­počul vaše reči. 27 Ja pr­vý som to hlásal Si­onu a dal som Jeruzalemu hlásateľa radost­nej zves­ti. 28 Ob­zrel som sa, nebolo ni­koho, nebolo porad­cu medzi nimi, aby som sa ich spýtal a aby od­povedali. 29 Hľa, všet­ci sú már­nosť, ich pôsobenie nie je ničím; vzduchom a práz­dnotou sú ich zliatiny.