Evanjelický › Izaiáš › 34

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Súd nad Edómom1 Pri­stúp­te, kmene, aby ste počuli, a načúvaj­te, národy! Nech čuje zem, i čo ju na­pĺňa, svet, a všet­ko, čo ras­tie na ňom! 2 Lebo Hos­podin je na­hnevaný na všet­ky národy a naz­los­tený na ich všet­ky voj­ská. Určil ich hubiacej kliat­be, vy­dal ich na za­bitie. 3 Ich po­bitých po­hodia, vznesie sa zápach z ich mŕt­vol, vr­chy sa roz­pus­tia od ich krvi 4 a rozp­lynú sa všet­ky voje nebies, nebesá sa zvinú ako knižný zvitok a všetok ich voj zväd­ne, ako väd­ne lís­tie viniča, ako zväd­nuté lís­tie padá z figov­níka. 5 Lebo môj meč je hnevom opojený v nebi, aj­hľa, zo­stúpi na Edóm, na ľud, čo som predurčil súdu hubiacou kliat­bou. 6 Meč Hos­podinov je pl­ný kr­vi, je pre­siak­nutý tukom a kr­vou jah­niat a koz­lov, tukom z ob­ličiek baranov; lebo Hos­podin má obeť v Boc­re, veľké za­bíjanie v Edóme. 7 Divé byvoly pad­nú s nimi a jun­ce s býk­mi. Ich krajina pre­siak­ne kr­vou a ich zem bude pre­sýtená tukom. 8 Lebo Hos­podin určil deň po­msty, rok od­platy od­por­com Si­ona. 9 A po­toky Edómu sa zmenia na smolu a jeho prach na síru; jeho krajina bude horiacou smolou. 10 Ne­uhas­ne ani v noci ani vo dne, na večnosť bude z nej vy­stupovať dym. Cez po­kolenia ostane spus­tošenou, ni­kto ne­prej­de cez ňu na večné časy. 11 Usadí sa v nej pelikán a jež, usalaší sa tam výr a kr­kavec. Vy­strie na ňu šnúru zmät­ku a olov­nicu pus­toty. 12 Jej šľach­tici zvolajú: Nieto tam kráľov­stva! A bude po všet­kých jej kniežatách. 13 Tŕním za­ras­tú jej paláce, burinou a bodľačou jej pev­nos­ti; bude br­lohom šakalov a obyd­lím pre pšt­rosy. 14 Tam sa bude stretať step­ná zver s hy­enami, príšery púšte ozývať sa budú svojim druhom; tam sa znesie aj Lílít a náj­de si mies­to od­počin­ku. 15 Tam sa za­hniez­di sova a znesie vaj­cia, naďob­ne ich a vy­liah­ne vo svojom tieni; tam sa budú zlietať aj supy, stretať sa jeden s druhým. 16 Hľadaj­te v knihe Hos­podinovej a čítaj­te, ani jed­no z toho nechýba, lebo ús­ta Hos­podinove to roz­kázali a Jeho Duch ich zhromaždil. 17 On im hodil žreb, Jeho ruka im meracím pásom pri­delila krajinu. Večne ju budú vlast­niť, po všet­ky po­kolenia budú v nej bývať.