EvanjelickýIzaiáš61

Izaiáš

Evanjelium o čase milosti1 Duch Hos­podina, Pána, spočíva na mne, pre­tože Hos­podin ma po­mazal. Po­slal ma bied­nym hlásať radost­nú zvesť, za­viazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srd­ca, vy­hlásiť zajatým pre­pus­tenie na slobodu, uväz­neným ot­vorenie žalára, 2 vy­hlásiť milos­tivý rok Hos­podinov a deň po­msty nášho Boha, po­tešiť všet­kých smútiacich, 3 aby som mohol dať smútiacim Si­onu veniec na­mies­to popola, olej rados­ti na­mies­to smútočného rúcha; chválo­spev na­mies­to malomyseľnos­ti; aby ich moh­li na­zvať dub­mi spravod­livos­ti, ktoré vy­sadil Hos­podin, aby sa os­lávil. 4 Oni vy­stavajú pradáv­ne zrúcaniny, po­stavia, čo bolo pred­tým spus­tošené, ob­novia zrúcané mes­tá, po­koleniami spus­tošené. 5 Cudzin­ci sa po­stavia a pásť budú vaše stáda; a cudzin­ci budú vašimi oráčmi a vinár­mi. 6 Vy sa však budete volať kňaz­mi Hos­podinovými, vás po­menujú služob­ník­mi nášho Boha. Užívať budete bohat­stvo národov a ich slávou sa budete chváliť. 7 Za to, že môj národ mal dvoj­násob­nú han­bu a po­tupa mu bola podielom, vo svojej krajine dvoj­násob­ne bude dediť, bude mať večnú radosť. 8 Pre­tože ja, Hos­podin, milujem právo, nenávidím zločin­nú lúpež, ver­ne im dám ich od­menu a uzav­riem s nimi večnú zmluvu. 9 Ich po­tom­stvo bude známe medzi po­han­mi, aj ich výhon­ky upro­stred národov. Kto ich uvidí, každý ich po­zná, že sú po­tom­stvom, ktoré Hos­podin požeh­nal. 10 Radovať sa budem v Hos­podinovi, nech moja duša jasá v mojom Bohu, lebo ma odel rúchom spásy, za­halil ma plášťom spravod­livos­ti ako ženícha, čo si pri­pevňuje veniec, a ako mladuchu, ktorá si pri­pína svoj klenot. 11 Lebo ako zem vy­háňa svoje výhon­ky a ako záh­rada dáva vzklíčiť svoj­mu osivu, tak Hos­podin dá vy­rásť spáse i chvále pred všet­kými národ­mi.

EvanjelickýIzaiáš61