Evanjelický › Izaiáš › 9

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

1 Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svet­lo; nad tými, ktorí bývajú v tem­nej krajine, zažiari svet­lo. 2 Rozm­nožil si plesanie, zveľadil si radosť , radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žat­ve, ako plesajú, keď roz­deľujú korisť. 3 Lebo jar­mo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrb­te a prút jeho po­háňača dolámeš ako v deň Mid­ján­cov. 4 Lebo každá hr­mot­ne dupotajúca obuv a v krvi po­váľaný plášť zhorí a bude po­travou ohňa. 5 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežat­stvo, jeho meno bude: Pred­iv­ný rad­ca, Moc­ný Boh, Otec večnos­ti, Knieža po­koja. 6 Veľká bude jeho vláda a nebude kon­ca po­koju na tróne Dávidovom a v jeho kráľov­stve, lebo ho upev­ní právom a spravod­livosťou od­teraz až naveky. Hor­livosť Hos­podina moc­nos­tí to urobí. Boží súd nad severnou ríšou Izraela7 Pán zo­slal slovo proti Jákobovi, a to pad­lo na Iz­rael; 8 všetok ľud to má pocítiť, Ef­rajim aj obyvateľs­tvo Samárie, ktoré s pýchou a vy­statovačným srd­com vraví: 9 Teh­ly pad­li, ale po­stavíme kamen­né kvád­re, divé figov­níky vy­ťali, no na­hradíme ich céd­rami. 10 Pre­to Hos­podin vy­výši proti nemu jeho protiv­níkov a pošt­ve jeho ne­priateľov: 11 Sýriu z východu a Filištín­cov od­zadu, aby požierali Iz­rael pl­nými ús­tami. Pri­tom všet­kom sa Jeho hnev ne­od­vrátil a Jeho ruka je ešte vy­stretá. 12 Ale ľud sa ne­ob­rátil k Tomu, kto ho bije, a Hos­podina moc­nos­tí nehľadá. 13 Pre­to Hos­podin od­sekol Iz­raelu hlavu i chvost, pal­movú ratolesť i šašinu v ten is­tý deň. 14 Starec i vznešený je hlavou, prorok, ktorý učí lož, je chvos­tom. 15 Vod­covia toh­to ľudu sa stali zvod­cami, a tí, ktorých vedú, sú zmätení. 16 Pre­to Pán ne­má zľutovanie nad jeho mláden­cami, ne­zmiluje sa ani nad jeho sirotami a vdovami, lebo každý z nich je hriešny a zločin­ný a všet­ky ús­ta vravia bláz­nivo. Pri­tom všet­kom sa Jeho hnev ne­od­vrátil a Jeho ruka je ešte vy­stretá. 17 Lebo nešľachet­nosť zhorí ako oheň, ktorý stravuje bodľač i tŕnie, za­paľuje les­nú húštinu a rozp­ráši ju v stĺpoch dymu. 18 Pre pálčivosť hnevu Hos­podina moc­nos­tí horí krajina a ľud je akoby po­travou ohňa; nik ne­má zľutovanie so svojím bratom. 19 Za­hryz­ne na­pravo, a os­táva hlad­ný, žerie zľava, ale sa ne­na­sýti; každý je mäso z vlast­ného ramena, 20 Menašše z Ef­rajima a Ef­rajim z Menaššeho; obaja spolu sú proti Júdovi. Pri­tom všet­kom sa ne­od­vrátil Jeho hnev a Jeho ruka je ešte vy­stretá.