Evanjelický › Izaiáš › 3

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Vnútorný rozklad ako trest1 Aj­hľa, Pán, Hos­podin moc­nos­tí, od­stráni z Jeruzalema a z Júdu všet­ku oporu chleba a všet­ku oporu vody, 2 hr­dinu i bojov­níka, sud­cu i proroka, vešt­ca i star­ca, 3 veliteľa nad päťdesiatimi i vznešeného muža, rad­cu i znal­ca mágie a schop­ného za­klínača. 4 Chlap­cov im dám za kniežatá a svoj­vôľa bude vlád­nuť nad nimi. 5 A v ľude sužovať bude jeden druhého, každý svoj­ho blížneho. Mládenec sa vrh­ne na star­ca a pod­liak na vznešeného. 6 Keď jeden chytí druhého v jeho ot­cov­skom dome a po­vie: Máš plášť, buď nám vod­com a tieto tros­ky budú ti pod rukou! 7 onen od­povie v ten deň: Nebudem rán­hojičom, a v mojom dome nieto chleba ani plášťa; ne­môžete ma spraviť vod­com ľudu! 8 Veru sa po­tkol Jeruzalem a Júda padol, lebo ich jazyk a činy sú proti Hos­podinovi, hotové vzdorovať Jeho sláv­nym očiam. 9 Výraz ich tváre svedčí proti nim, svoj hriech roz­hlasujú ako Sodoma, a ne­taja sa ním. Beda im, lebo si spôsobujú nešťas­tie. 10 Blaho­slavení sú spravod­liví; lebo tí sú dob­re na tom, pre­tože ovocie svojich skut­kov budú požívať! 11 Beda bez­božnému, lebo je zle na tom, pre­tože sa mu po­vedie podľa skut­kov jeho rúk. 12 Po­háňačmi môj­ho ľudu sú deti a ženy panujú nad ním. Ó, ľud môj, tvoji vod­covia sú zvod­cami a robia zmätok na ces­te, ktorou máš kráčať. Božia obžaloba proti vlastnému ľudu13 Hos­podin po­vs­táva, aby riešil spor, a stojí, aby súdil svoj ľud. 14 Hos­podin vstupuje do súdu so staršími svoj­ho ľudu a jeho kniežatami: Vy ste spás­li vinicu, vo svojich domoch máte, čo ste ulúpili bied­nym. 15 Prečo dr­víte môj ľud a tvár bedárov krušíte? - znie výrok Pána, Hos­podina moc­nos­tí. Proti pyšným ženám16 Hos­podin riekol: Pre­tože spyšneli dcéry Si­ona a chodia s vy­stretým kr­kom, očami zvod­ne žmur­kajú drobčiac a cup­kajúc, spon­kami na nohách š­tr­n­gajú, 17 Pán chras­tami raní temeno dcér Si­ona, Hos­podin ob­naží ich sluchy. 18 V ten deň Hos­podin od­stráni oz­dob­né spon­ky, čelen­ky i pol­mesiace, 19 náušnice i náram­ky, závoje 20 i čep­ce, re­tiaz­ky na nohy i opas­ky, voňav­kové fľaštičky i amulety, 21 prs­tene i krúžky do nosa, 22 skvost­né šaty i plášte, ručníky i kap­sičky, 23 zrkad­lá i jem­né košele, tur­bany i pre­pychové plášte. 24 Na­mies­to bal­zamovej vône bude zápach a na­mies­to pásu po­v­raz; na­mies­to vl­nitých kaderí plešina a mies­to skvelého rúcha opásanie vrecovinou, spálenina na­mies­to krásy. 25 Mužovia tvoji pad­nú mečom a tvoji siláci v boji. 26 Vzdychať a smútiť budú jeho brány, spus­tošený bude sedieť na zemi.