Evanjelický › Izaiáš › 23

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Proti Týru1 Výrok o Týre. Kvíľte, taršíšs­ke lode, lebo je spus­tošený váš domov. Pri príchode z Cyp­ru im je to zjav­né. 2 Umĺk­nite, obyvatelia po­brežia, ktoré na­pĺňali sidón­ski kup­ci, keď sa plavili morom, 3 veľkými vodami. Vaším dôchod­kom bolo zrno Šíchóru, žat­va to Nílu, a tak sa stalo zis­kom pre národy. 4 Han­bi sa, Sidón, lebo more po­vedalo, totiž mor­ská pev­nosť riek­la: Ne­mala som pôrod­né boles­ti, ani som nerodila, ne­vychovala som mláden­cov, ani ne­vypes­tovala pan­ny. 5 Keď dôj­de správa o tom do Egyp­ta, za­chvejú sa ako pri správe o Týre. 6 Prej­dite do Taršíšu, kvíľte, obyvatelia brehov! 7 Je to vaše plesajúce mes­to, ktoré má pôvod v pradáv­nych časoch, ktoré jeho nohy vied­li ďaleko usadiť sa v cudzine? 8 Kto roz­hodol tak o Týre, roz­dávajúcom ven­ce, ktorého kup­ci boli kniežatami a jeho ob­chod­níci pop­red­nými na zemi? 9 Hos­podin moc­nos­tí tak roz­hodol, aby znes­vätil pýchu a zhanobil všet­ku nád­heru všet­kých pop­red­ných na zemi. 10 Pre­kroč svoju krajinu ako Níl, dcéra Taršíš, prí­stavu už niet! 11 Hos­podin vy­strel svoju ruku na more, otriasol kráľov­stvami, vy­dal roz­kaz o Kanaáne, aby spus­tošili jeho pev­nos­ti. 12 Riekol: Nejasaj už, zhanobená pan­na, dcéra Sidón! Vstaň, prej­di na Cyp­rus, ani tam nenáj­deš po­koj. 13 Aj­hľa, krajina Chal­dej­cov! Ten­to ľud, a nie Asýria, určil Týrus pre step­nú zver. Po­stavil proti nemu ob­liehacie veže, zrúcal jeho paláce a ob­rátil ho na tros­ky. 14 Kvíľte, taršíšs­ke lode, lebo je spus­tošená vaša pev­nosť! 15 V tom čase za­bud­ni na Týrus na sedem­desiat rokov ako na dni jed­ného kráľa. Po sedem­desiatich rokoch bude s Týrom, ako hovorí pieseň pre ne­vies­t­ku: 16 Vez­mi citaru, obíď mes­to, za­bud­nutá ne­vies­t­ka! Dob­re hraj, veľa spievaj, aby si spomenuli na teba. 17 Po sedem­desiatich rokoch Hos­podin navštívi Týrus, a ten sa vráti k svojej mzde za smils­tvo a bude smil­niť so všet­kými kráľov­stvami na po­vr­chu zeme. 18 Ale jeho zisk a mzda za smils­tvo stane sa svätým vlast­níc­tvom Hos­podinovým; nebude sa hromadiť ani ukladať, ale bude pat­riť tým, ktorí bývajú pred Hos­podinom, aby sa do­sýta najed­li a dob­re ob­liekali.