Evanjelický › Izaiáš › 54

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Sion vzrastie milosťou Hospodinovou1 Jasaj, ne­plod­ná, ktorá si nerodila, pre­puk­ni v plesanie, vy­krík­ni, hoci si ne­tr­pela boles­ti, lebo opus­tená má viac synov ako vy­datá - vraví Hos­podin. 2 Rozširuj mies­to pre svoj stan, rozp­res­tri kober­ce svoj­ho stanu, nešet­ri, pred­lžuj svoje laná a upevňuj svoje stanové kolíky! 3 Lebo sa roz­tiah­neš na­pravo i naľavo a tvoji po­tom­kovia vstúpia do dedičs­tva po­hanov a osíd­lia spus­tošené mes­tá. 4 Neboj sa, lebo ne­vyj­deš na han­bu, necíť sa po­tupenou, lebo sa ne­musíš pýriť, pre­tože za­bud­neš na han­bu svojej mlados­ti a na po­tupu svoj­ho vdov­stva si už ne­spomenieš. 5 Lebo tvoj Tvor­ca je tvojím manželom, Jeho meno je Hos­podin moc­nos­tí, tvoj Vy­kupiteľ, Svätý Iz­raela, bude sa volať Bohom celej zeme. 6 Veď Hos­podin ťa po­volal ako opus­tenú a v duchu skor­mútenú ženu. Kto by za­vr­hol ženu mlados­ti? - vraví tvoj Boh. 7 Na malú chvíľu som ťa opus­til, ale s veľkým milo­sr­den­stvom ťa zhromaždím. 8 V pre­kypení svoj­ho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou - vraví Hos­podin, tvoj Vy­kupiteľ. 9 Pri­padá mi to ako za dní Nóachových: ako som pri­sahal, že vody Nóachove neza­plavia už zem, tak teraz pri­sahám, že sa nebudem hnevať na teba, ani ťa nebudem kar­hať. 10 Lebo keby sa aj vr­chy po­hli a pahor­ky sa klátili, moja milosť sa ne­poh­ne od teba, ani moja zmluva po­koja sa ne­sk­láti, hovorí Hos­podin, ktorý sa zmilúva nad tebou. 11 Ty bied­na, zmietaná, bez­útešná! Aj­hľa, tvoje zá­klad­né kamene položím na drahokamy a tvoje zá­klady na zafíry. 12 Rubínom ob­ložím tvoje cim­buria, tvoje brány kar­bun­kulom a celé tvoje územie vzác­nymi kameňmi. 13 Všet­ci, ktorí ťa budujú, budú po­učení Hos­podinom, a hoj­ný bude po­koj tvojich synov. 14 Budeš upev­nená spásou, vzdialená budeš ú­tlaku, lebo sa ne­musíš báť; i hrôzy vzdialená, lebo sa k tebe ne­prib­líži. 15 Ak ťa na­pad­nú, nebude to odo mňa, kto ťa na­pad­ne, pad­ne v boji proti tebe. 16 Hľa, ja som stvoril kováča, ktorý roz­duchuje uhlie v ohni a vy­rába zbraň roz­ličného druhu, ale ja som stvoril i zhub­cu, aby kazil. 17 Nijaká zbraň, zhotovená proti tebe, nebude ús­pešná. Každý jazyk, ktorý sa zdvih­ne proti tebe k súd­nemu výroku, ty za­tratíš. Toto je údel sluhov Hos­podinových a ich spása odo mňa - znie výrok Hos­podinov.