Evanjelický › Izaiáš › 58

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Opravdivý pôst1 Volaj na pl­né hrd­lo, nešet­ri, po­z­dvih­ni svoj hlas ako trúba a oznám môj­mu ľudu jeho prie­stupok i domu Jákobov­mu jeho hriechy. 2 Oni ma, prav­da, hľadajú deň čo deň, chceli by po­znať moje ces­ty ako národ, čo uskutočňuje spravod­livosť a ne­opúšťa nariadenia svoj­ho Boha. Pýtajú sa ma na spravod­livé nariadenia, túžia po Božej blíz­kos­ti: 3 Prečo sa po­stíme, keď Ty to ne­vidíš, kajáme sa, a Ty to neberieš na vedomie. Hľa, v deň svoj­ho pôs­tu uplatňujete svoju záľubu a na­háňate všet­kých svojich robot­níkov. 4 Aj­hľa, pre svár a zvadu sa po­stíte, aby ste moh­li biť zločin­nou päsťou. Váš dnešný pôst nie je taký, aby váš hlas bolo počuť na výšinách. 5 Či je to taký pôst, v akom ja mám záľubu, deň, keď sa človek kajá? Znamená to ovesiť hlavu ako trs­tina a pod­stlať si vrecovinu a popol? Či toto nazývaš pôs­tom, vzác­nym dňom Hos­podinovým? 6 Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Roz­viazať putá ne­právos­ti, spretŕhať po­v­razy jar­ma, pre­pus­tiť utláčaných na slobodu a polámať každé jar­mo. 7 Ne­znamená to lámať svoj chlieb hlad­nému a bied­nych, bez­prís­trešných vo­viesť do svoj­ho domu? Keď vidíš na­hého, pri­odej ho, a ne­skrývaj sa pred svojím príbuz­ným. 8 Po­tom vy­šľah­ne tvoje svet­lo ako zore a rých­lo sa uzdravíš; tvoja spravod­livosť pôj­de pred tebou a sláva Hos­podinova pôj­de za tebou. 9 Po­tom budeš volať, a Hos­podin ťa vy­slyší, ty budeš kričať o po­moc, a On od­povie: Tu som! Ak od­strániš jar­mo zo svoj­ho stredu, ukazovanie prs­tom, zlomyseľné reči, 10 ak po­skyt­neš hlad­nému, po čom sám túžiš, a na­sýtiš strápeného, po­tom zažiari tvoje svet­lo v tem­note a tvoja tma bude ako poludňajší jas. 11 A Hos­podin ťa ustavične po­vedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vy­pra­hnutom kraji; po­sil­ní ti kos­ti a budeš ako za­vlažovaná záh­rada, ako vod­ný prameň, ktorého vody ne­s­klamú. 12 A tvoji po­tom­kovia vy­stavajú dáv­ne zrúcaniny, po­stavíš zá­klady pre po­kolenia. Po­menujú ťa opravovateľom trh­lín, ob­novovateľom ulíc na bývanie. Svätenie sviatočného dňa odpočinku13 Ak si zdržíš nohy pre deň sviatočného od­počin­ku, ak nebudeš konať v môj svätý deň, čo ty sám chceš, ak deň sviatočného od­počin­ku budeš volať roz­košou a svätý deň Hos­podinov hod­ným úc­ty, ak ho budeš ctiť tým, že nebudeš pod­nikať svoje ces­ty, ani hľadať, čo máš ty rád, ani vy­jed­návať, 14 po­tom budeš mať roz­koš v Hos­podinovi, po­vodím ťa po výšinách zeme a na­chovám ťa dedičs­tvom tvoj­ho otca Jákoba, lebo ús­ta Hos­podinove pre­hovorili.