EvanjelickýIzaiáš44

Izaiáš

Vzrast Izraela1 Teraz však počuj, sluha môj, Jákob, Iz­rael, ktorého som si vy­volil; 2 tak­to vraví tvoj Tvor­ca, Hos­podin, ktorý ťa for­moval od života mat­ky a po­máha ti: Neboj sa, sluha môj Jákob, Ješurún , ktorého som si vy­volil, 3 lebo vy­lejem vody na smäd­nú pôdu a bys­triny na suchú zem, vy­lejem svoj­ho ducha na tvoje po­tom­stvo a svoje požeh­nanie na tvoju mlaď. 4 Poras­tú ako tráva medzi vodami, ako vŕby pri vod­ných tokoch. 5 Tam­ten po­vie: Som Hos­podinov, a onen sa na­zve menom Jákobovým. Tam­ten si na­píše na ruku: Hos­podinov, a dá si čest­né meno Iz­rael. Nieto Boha okrem Hospodina6 Tak­to vraví Hos­podin, kráľ Iz­raela a jeho Vy­kupiteľ, Hos­podin moc­nos­tí: Ja som pr­vý, ja som i po­sled­ný, ok­rem mňa nieto Boha. 7 A kto je ako ja, nech sa ohlási, nech mi to oznámi a pred­loží. Kto ohlasoval od večnos­ti budúce veci? Nech mi oznámia, čo má prísť. 8 Neľakaj­te sa a nedes­te! Či som ti to dáv­no ne­oh­lásil a ne­oz­námil? Vy ste mi sved­kami, či jes­tvuje Boh ok­rem mňa. Niet inej Skaly; ja ne­viem o nej. Modly sú len dielo človeka9 Všet­ci tvor­covia tesaných modiel nie sú ničím a ich miláčikovia nič ne­osožia. Ich sved­kovia nič ne­vidia a nebadajú, že by sa mali han­biť. 10 Kto for­moval boha alebo ulial mod­lu na to, aby ne­osožila? 11 Aj­hľa, všet­ci jej prív­ržen­ci budú za­han­bení; aj remesel­níci sú len ľudia; nech sa zhromaždia a po­stavia. Nech sa preľak­nú a všet­ci spolu za­han­bia. 12 Kováč robí sekeru v žiari uhlia a kladivami ju for­muje; kuje ju svojím sil­ným ramenom; pri­tom vy­hlad­ne, tak že ani silu ne­má, ne­pije vodu a unaví sa. 13 Tesár šnúrou meria drevo a ob­kresľuje ho tuhou; pracuje na ňom dlátami a kružid­lom ho ob­kresľuje; urobí z neho podobu muža ako stat­ného človeka, aby býval v dome. 14 Vy­tne si céd­re, pri­berie cér a dub a vy­berie si spomedzi les­ných stromov; za­sadí sm­rek, ktorému dážď dáva vzrast. 15 Po­tom po­slúži človeku ako palivo; zo­berie si z neho a zo­hreje sa, ba založí oheň a upečie si chlieb; aj boha zhotoví z neho a po­kloní sa; spraví z neho tesanú mod­lu a pad­ne pred ňou. 16 Polo­vicu z neho spáli ohňom, nad druhou polo­vicou upečie mäso, zje pečien­ku, na­sýti sa, aj sa zo­hreje a po­vie: Ach, zo­hrial som sa a cítim žiar. 17 Zo zvyšku urobí boha, svoju mod­lu, padá pred ňou, klania sa a mod­lí k nej: Za­chráň ma, lebo si mojím bohom. 18 Ne­vedia a nechápu, lebo majú zalepené oči, aby ne­videli a aby ich srd­cia ne­zmúd­reli. 19 Ne­pripus­tí si to k srd­cu, nechápe to a ne­uvažuje tak, žeby po­vedal: Polo­vicu z neho som spálil ohňom, aj chlieb som si upiekol na jeho uhlíkoch, upiekol som mäso a zjedol som ho a zo zvyšku som zhotovil ohav­nosť; kľakám pred dreveným klátom. 20 Kto sa snaží za már­nosťou, býva sklamaný: srd­ce ho zvedie; nezach­ráni si život, ani ne­povie: To, čo mám v pravici, je klam. Hospodin - Vykupiteľ21 Roz­pomeň sa na tieto veci, ó Jákob, ó Iz­rael, veď si môj sluha! Ja som ťa sfor­moval, si mojím sluhom, Iz­rael, ne­pad­neš u mňa do za­bud­nutia. 22 Zo­triem tvoje prie­stup­ky sťa ob­lak a tvoje hriechy ako mračno. Na­vráť sa ku mne, lebo som ťa vy­kúpil! 23 Plesaj­te, nebesá, lebo Hos­podin to učinil, jasaj­te, hl­biny zeme! Pre­puk­nite v plesanie, vr­chy, les i všet­ky stromy v ňom, lebo Hos­podin vy­kúpil Jákoba a os­lávil sa v Iz­raeli. Kýros - pastier Hospodinov24 Tak­to vraví Hos­podin, tvoj Vy­kupiteľ, a ten ktorý ťa for­moval od života mat­ky: Ja, Hos­podin, činím všet­ko, nebesá od­víjam cel­kom sám, sám od seba rozp­res­tieram zem. 25 Znamenia tárajov ruším a vešt­cov mením na bláz­nov; za­vraciam múd­rych a ich po­znanie robím nerozum­ným. 26 Ja spĺňam slová svojich sluhov a uskutočňujem radu svojich po­slov; Jeruzalemu vravím: Buď obývaný! a mes­tám jud­ským: Buďte zbudované! a ich zrúcaniny po­stavím. 27 Ja po­viem hl­bine: Vy­schni! ja vy­suším tvoje rieky; 28 ja vravím Kýrovi: Môj pas­tier! On spl­ní všet­ku moju vôľu. Jeruzalemu vravím: Buď zbudovaný! Nech sa položia zá­klady chrámu!

EvanjelickýIzaiáš44