Evanjelický › Izaiáš › 42

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

Sluha Hospodinov1 Aj­hľa, môj služob­ník, ktorého podopieram, môj vy­volený, ktorého som si obľúbil. Svoj­ho Ducha som položil naňho, oprav­divé právo prinesie národom. 2 Nebude kričať, ne­zvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; 3 trs­tinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt ne­uhasí, oprav­divé právo ver­ne prinášať bude. 4 Ne­zlyhá a ne­stratí od­vahu, kým ne­upev­ní oprav­divé právo na zemi, pre­tože na jeho učenie os­trovy čakajú. 5 Tak­to vraví Hos­podin, Boh, ktorý stvoril nebesá a roz­vinul ich, ktorý roz­tiahol zem i s jej poras­tom, On dáva dýchanie ľudu na nej a ducha tým, čo chodia po nej: 6 Ja, Hos­podin, po­volal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvár­nil, určil som ťa ľudu za spro­stred­kovateľa zmluvy a za svet­lo národom, 7 aby si ot­váral oči slepým a vy­vádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, čo sedia v tme. 8 Ja som Hos­podin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu mod­lám. 9 Aj­hľa, predošlé veci sa spl­nili a nové oznamujem. Skôr, ako vy­rašia, dám vám o nich počuť. Nová pieseň o Hospodinovi10 Spievaj­te Hos­podinovi novú pieseň; Jeho chvála siaha až po koniec zeme. Nech hučí more, aj čo ho na­pĺňa, os­trovy, aj tí, čo bývajú na nich. 11 Nech púšť i mes­tá na nej po­z­dvih­nú svoj hlas, i stanové dediny, kde býva Kédár! Nech jasajú obyvatelia brál, nech po­krikujú z vr­cholov hôr. 12 Nech vzdávajú česť Hos­podinovi, nech hlásajú Jeho chválu na os­trovoch. 13 Hos­podin vy­j­de ako bohatier, roz­hor­lí sa ako hr­dina; hlas­no zvolá, spus­tí voj­nový po­krik, víťaz­ne vy­stúpi proti svojim ne­priateľom. 14 Od­dáv­na som mlčal, bol som ne­mý, dusil som to v sebe, teraz chcem sťa rodička kričať, dychčať a vzdychať. 15 Spus­toším vr­chy i kop­ce, všet­ku ich zeleň vy­suším, po­toky zmením na os­trovy a močariny po­vy­súšam. 16 Slepých po­vediem ne­poz­nanou ces­tou, kráčať im dám chod­ník­mi, ktoré ne­poz­najú. Na svet­lo zmením tmu pred nimi a hrobľavinu na rovinu. Toto sú veci, ktoré urobím, a nenechám ich len tak. 17 Nech sa od­vrátia a za­pýria han­bou tí, ktorí dôverujú tesaným mod­lám a zliatinám hovoria: Vy ste naši bohovia. Izrael je slepý sluha18 Vy hluchí, čuj­te, vy slepí, roz­hliad­nite sa, aby ste videli! 19 Kto je slepý, iba ak môj sluha, a hluchý, iba ak môj po­sol, ktorého po­sielam? Kto je slepý, iba ak môj dôver­ník, a slepý, iba ak sluha Hos­podinov? 20 Vidí veľké veci, ale si ich ne­všíma, má ot­vorené uši, ale ne­počuje. 21 Hos­podinovi sa za­páčilo pre svoju ver­nosť zveľadiť a os­láviť svoje učenie. 22 Ale on je olúpený a vy­plienený národ; všet­ci sú sput­naní v tem­niciach a skrytí sú vo väz­niciach. Stali sa lúpežou, a nik ich ne­vys­lobodil, korisťou, no nik ne­povedal: Vráť ich! 23 Kto z vás tomu načúva? Kto počúva a chápe budúc­nosť? 24 Kto vy­dal Jákoba za korisť a Iz­rael na­pos­pas lupičom? Nebol to Hos­podin, proti ktorému sme zhrešili? Ale oni nech­celi chodiť po Jeho ces­tách a ned­bali na Jeho učenie. 25 Pre­to vy­lial na nich svoj pálčivý hnev a voj­nové násilie; pálil ho zo všet­kých strán, ale on nechápal; planul proti ne­mu, ale ne­vzal si to k srd­cu.