Roháček › 1. Mojžišova › 24

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Izákovo ženenie. Sluha, zaviazaný prísahou, ide.1 A Ab­rahám bol starý, pošlý vekom. A Hos­podin požeh­nal Ab­raháma vo všet­kom. 2 A Ab­rahám po­vedal svoj­mu služob­níkovi, staršiemu vo svojom dome, ktorý vládol nad všet­kým, čo bolo jeho: Nože polož svoju ruku pod moje bed­ro. 3 Za­viažem ťa prísahou na Hos­podina, Boha nebies a Boha zeme, že ne­vez­meš môj­mu synovi ženy zo dcér Kananeja, v ktorého strede bývam. 4 Ale poj­deš do mojej zeme a k mojej rodine a od­tiaľ vezmeš môj­mu synovi Izákovi ženu. 5 A služob­ník mu po­vedal: A keby nech­cela žena ísť so mnou do tej­to zeme, či mám za­viesť naz­pät tvoj­ho syna do zeme, z ktorej si vy­šiel? 6 A Ab­rahám mu po­vedal: Chráň sa, aby si ta zpät nezaviedol môj­ho syna! 7 Hos­podin, Bôh nebies, ktorý ma vzal z domu môj­ho otca a z mojej rod­nej zeme a ktorý mi hovoril a ktorý mi pri­sahal a riekol: Tvoj­mu semenu dám túto zem, ten pošle svoj­ho an­jela pred tebou, a vez­meš od­tiaľ môj­mu synovi ženu. 8 A keby nech­cela žena ísť s tebou, budeš čis­tý od tej­to mojej prísahy, len môj­ho syna nezaveď naz­pät ta. 9 Vtedy položil služob­ník svoju ruku pod bed­ro Ab­raháma, svoj­ho pána, a pri­sahal mu dotyčne tej­to veci. 10 A služob­ník vzal desať veľb­lúdov z veľb­lúdov svoj­ho pána a išiel, a všet­ko dob­ré jeho pána bolo v jeho ruke. A tak vstal a išiel do Aram­naharai­ma, do mes­ta Náchorov­ho. Sluha pri studni s Rebekou.11 A keď ta došiel, dal veľb­lúdom po­kľakať von­ku pred mes­tom pri stud­ni vody v čas večera, o takom čase, keď vy­chodia ženy brať vodu. 12 A riekol: Hos­podine, Bože môj­ho pána Ab­raháma, prosím, daj, žeby sa mi dnes pošťas­tilo, a učiň milosť s mojím pánom Ab­rahámom. 13 Hľa, stojím tu pri stud­ni vody, a dcéry mužov mes­ta vy­j­dú sem von brať vodu. 14 Nech stane sa tak, aby deva, ktorej po­viem: Na­chýľ, prosím, svoje ved­ro, aby som sa na­pil! A po­vie: Napi sa, a na­pojím aj tvojich veľb­lúdov, aby to bola tá, prosím, ktorú si pri­súdil svoj­mu služob­níkovi Izákovi, a po­tom po­znám, že si učinil milosť s mojím pánom. 15 A stalo sa, kým on ešte nebol do­hovoril, že hľa, vy­chádzala von Rebeka, ktorá sa narodila Betuelovi, synovi Mil­ky, ženy Náchora, brata Ab­rahámov­ho, so svojím ved­rom na svojom pleci. 16 A deva bola veľmi krás­neho vzoz­renia, pan­na, ktorej ešte nebol po­znal muž, a sišla ku pramen­nej stud­ni a na­pl­nila svoje ved­ro a vy­šla. 17 A služob­ník jej bežal oproti a riekol: Daj sa mi, prosím, na­piť trochu vody zo svoj­ho ved­ra! 18 A ona povedala: Napi sa, môj pane! A rých­le sňala svoje ved­ro na svoju ruku a dala mu piť. 19 A keď sa mu už bola dala na­piť, po­vedala: Na­beriem i tvojim veľb­lúdom, do­kiaľ len budú piť. 20 A rých­le vy­liala svoje ved­ro do válova a zase bežala k stud­ni na­brať vody a na­brala všet­kým jeho veľb­lúdom. 21 A muž ju mlčky ob­divoval a pozoroval, aby zvedel, či dal Hos­podin jeho ces­te zdaru a či nie. 22 A stalo sa, keď už boli pre­stali veľb­lúdi piť, že muž vy­ňal zlatú ob­rúčku na nos, pol šek­la váhy, a dva náramen­níky, ktoré vážily desať šek­lov zlata, a dal ich na jej ruky. 23 A riekol: Čia si ty dcéra? Po­vedz mi, prosím. Či je v dome tvoj­ho otca mies­ta pre nás, kde by sme prenocovali? 24 A ona mu po­vedala: Ja som dcéra Betuela, syna Mil­ky, ktorého porodila Náchorovi. 25 A ešte mu po­vedala: I slamy i krmu je hoj­ne u nás i mies­to prenocovať. 26 A človek sklonil hlavu a po­klonil sa Hos­podinovi. 27 A riekol: Požeh­naný Hos­podin, Bôh môj­ho pána Ab­raháma, ktorý nezanechal svojej milos­ti a svojej prav­dy, aby ju bol odňal od môj­ho pána. I mňa viedol Hos­podin na ces­te do domu bratov môj­ho pána. Sluha Abrahámov v dome Betuelovom.28 A deva bežala a oznámila domu svojej mat­ky všet­ko tak, ako sa to stalo. 29 A Rebeka mala brata, ktorému bolo meno Lában. A Lában bežal k mužovi von ku stud­ni. 30 Lebo stalo sa, keď videl ob­rúčku a náramen­níky na rukách svojej ses­try, a keď počul slová Rebeky, svojej ses­try, ktorá vravela, že tak a tak mi hovoril muž, že prišiel k mužovi, ktorý hľa, práve stal pri ležiacich veľblúdoch pri stud­ni. 31 A po­vedal: Voj­di, požeh­naný Hos­podinov! Prečo by si stál von­ku, keď som ja už pri­pravil dom a mies­to pre veľb­lúdov. 32 A muž vošiel do domu, a Lában odsedlal veľb­lúdov a dal veľb­lúdom slamy a krmu a vody umyť jeho nohy i nohy mužov, ktorí boli s ním. 33 A po­tom pred­ložil pred neho jesť. Ale muž riekol: Nebudem jesť do­kiaľ ne­poviem, čo mám po­vedať. A Lában povedal: Hovor! 34 Vtedy riekol: Ja som služobník Ab­rahámov. 35 Hos­podin veľmi požeh­nal môj­ho pána, takže sa stal veľkým. A dal mu drob­ného stáda, oviec a kôz, a hoviad, strieb­ra a zlata, sluhov a dievok, veľb­lúdov a oslov. 36 A Sára, žena môj­ho pána, porodila môj­mu pánovi syna, keď už bola zo­starela, a dal mu všet­ko, čo má. 37 A môj pán ma za­viazal prísahou a riekol: Ne­vez­meš môj­mu synovi ženy z dcér Kananeja, v ktorého zemi ja bývam. 38 Ale is­tot­ne poj­deš do domu môj­ho otca a k mojej rodine a od­tiaľ vezmeš môj­mu synovi ženu. 39 A ja som po­vedal svoj­mu pánovi: Možno, že ne­pôj­de žena so mnou -. 40 A riekol mi: Hos­podin, pred ktorého tvárou chodím, pošle svoj­ho an­jela s tebou a učiní tvoju ces­tu zdar­nú, a vez­meš môj­mu synovi ženu z mojej rodiny a z domu môj­ho ot­ca. 41 Vtedy budeš opros­tený mojej prísahy, keď prij­deš k mojej rodine, a jest­li ti nedajú, nuž budeš pros­tý svojej prísahy. 42 A tak som prišiel dnes ku stud­ni a po­vedal som: Hos­podine, Bože môj­ho pána Ab­raháma, ak daríš šťas­tím moju ces­tu, po ktorej idem, 43 hľa, stojím pri stud­ni vody a prosím, žeby pan­na, ktorá vy­j­de brať vodu, a ktorá, keď jej po­viem: Daj sa mi, prosím, na­piť trochu vody zo svoj­ho ved­ra, 44 mi odpovie: I ty sa na­pi, a na­beriem i tvojim veľb­lúdom, bola tou ženou, ktorú pri­súdil Hos­podin synovi môj­ho pána. 45 A prv ako som ja pre­stal hovoriť vo svojom srd­ci, tu hľa, vy­šla Rebeka nesúc svoje ved­ro na svojom pleci a sišla k stud­ni a na­brala vody. A po­vedal som jej: Daj sa mi, prosím, na­piť! 46 A ona rýchle složila svoje ved­ro so seba a riek­la: Napi sa, a na­pojím aj tvojich veľb­lúdov. A na­pil som sa, a na­pojila aj veľb­lúdov. 47 Vtedy som sa jej pýtal a po­vedal som: Čia si ty dcéra? A riek­la: Dcéra Betuela, syna Náchorov­ho, ktorého mu porodila Mil­ka. Tu som jej za­vesil ob­rúčku na jej nos a dal som náramenníky na jej ruky. 48 Po­tom som sklonil hlavu a po­klonil som sa Hos­podinovi a dob­rorečil som Hos­podinovi, Bohu svoj­ho pána Ab­raháma, ktorý ma viedol pravou ces­tou, aby som vzal jeho synovi dcéru brata svoj­ho pána. 49 A tak teraz, ak činíte milo­sr­den­stvo a prav­du s mojím pánom, oznám­te mi to, a jest­li nie, i tak mi oznám­te, a ob­rátim sa na­pravo alebo naľavo. 50 Vtedy od­povedal Lában a Betuel, a riek­li: Od Hos­podina vy­šla vec; ne­môžeme hovoriť s tebou ani dobré ani zlé. 51 Hľa, Rebeka je pred tebou, vez­mi a iď, a nech je ženou syna tvoj­ho pána, tak ako hovoril Hos­podin. 52 A stalo sa, keď počul služob­ník Ab­rahámov ich slová, po­klonil sa Hos­podinovi až k zemi. 53 Po­tom vy­ňal služob­ník striebor­né klenoty a zlaté klenoty a rúcha a dal Rebeke a drahocen­né veci dal i jej bratovi i jej mat­ke. Cesta zpät.54 Po­tom jed­li a pili, on i mužovia, ktorí boli s ním, a prenocovali. A keď vstali ráno, riekol: Pre­pus­tite ma, nech idem k svoj­mu pánovi! 55 Ale jej brat po­vedal i jej mat­ka: Nech zo­stane dievča s nami nie­koľko, asi desať dní, a po­tom poj­deš. 56 A riekol im: Ne­zdržuj­te ma, keď učinil Hos­podin moju ces­tu šťast­nú. Pre­pus­tite ma, nech idem k svoj­mu pánovi. 57 Vtedy po­vedali: Za­volaj­me dievča a opýtaj­me sa, čo ona po­vie? 58 A tak za­volali Rebeku a riek­li jej: Či poj­deš s tým­to mužom? A po­vedala: Poj­dem. 59 Vtedy pre­pus­tili Rebeku, svoju ses­tru, i jej chôvu i služob­níka Ab­rahámov­ho i jeho mužov. 60 A požeh­nali Rebeku a riek­li jej: Naša ses­tro, ty buď v tisíce desať tisícov, a tvoje semä nech trvale zdedí bránu tých, ktorí by ho nenávideli. 61 Po­tom vstala Rebeka a jej dievčatá, sad­ly na veľb­lúdov a išly za mužom. A tak vzal služob­ník Rebeku a išiel. 62 A Izák bol prišiel z ces­ty od studne Živého, ktorý ma vidí, lebo býval v zemi na juhu. 63 A Izák bol vy­šiel pre­mýšľať na poli, keď sa chýlilo k večeru. A keď po­z­dvihol svoje oči, videl a hľa, veľb­lúdi pri­chádzali. 64 A Rebeka tiež pozdvihla svoje oči a videla Izáka a sosad­la rých­le s veľb­lúda. 65 A po­vedala služob­níkovi: Kto je to tam­ten muž, ktorý nám ide po poli oproti. A služob­ník riekol: To je môj pán. Vtedy vzala závoj a za­kryla sa. 66 A služob­ník rozp­rával Izákovi všet­ko, čo vy­konal. 67 A Izák ju vo­viedol do stánu Sáry, svojej mat­ky, a tak si vzal Rebeku a bola mu ženou, a miloval ju a po­tešil sa Izák po ­smr­ti svojej mat­ky.