Roháček › 1. Mojžišova › 17

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Abram - Abrahám; Sáraj - Sára. Obriezka.1 A keď bolo Ab­ramovi deväťdesiat­deväť rokov, ukázal sa mu Hos­podin a riekol mu: Ja som El-šad­daj. Choď predo mnou a buď do­konalý! 2 A dám svoju sm­luvu, aby bola medzi mnou a medzi tebou, a rozm­nožím ťa prenáram­ne. 3 Vtedy padol Ab­ram na svoju tvár, a Bôh hovoril s ním a riekol: 4 Ja som, hľa, moja sm­luva je s tebou, a budeš ot­com mnohých národov. 5 Ani sa už viacej nebude volať tvoje meno Ab­ram, ale tvoje meno bude Ab­rahám, lebo som ťa učinil ot­com mnohých národov. 6 Učiním to, aby si sa náram­ne rozp­lodil a učiním ťa v národy a kráľovia vy­j­dú z teba. 7 A po­stavím svoju sm­luvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich po­koleniach, za večnú sm­luvu, aby som ti bol Bohom i tvoj­mu semenu po tebe. 8 A dám tebe i tvoj­mu semenu po tebe zem tvoj­ho po­hos­tín­stva, celú zem Kanaánovu za večné državie, a budem im Bohom. 9 A potom riekol Bôh Ab­rahámovi: A ty budeš za­chovávať moju sm­luvu, ty i tvoje semeno po tebe, po svojich po­koleniach. 10 Toto je moja sm­luva, ktorú budete za­chovávať, medzi mnou a medzi sebou a medzi tvojím semenom po tebe: Ob­rezať sa vám má každý mužs­kého po­hlavia. 11 Ob­režete telo svojej ne­ob­rezanos­ti, a to bude znamením sm­luvy medzi mnou a medzi vami. 12 A keď mu bude osem dní, bude vám ob­rezaný každý mužs­kého po­hlavia po všet­kých vašich po­koleniach ako narodený doma, tak i kúpený za strieb­ro od ktoréhokoľvek cudzozem­ca, ktorý nie je z tvoj­ho semena; 13 is­tot­ne bude ob­rezaný jako narodený v tvojom dome, tak i kúpený za strieb­ro, a moja sm­luva na vašom tele bude večnou sm­luvou. 14 Ale ne­ob­rezaný mužs­kého po­hlavia, ktorý by ne­ob­rezal tela svojej ne­ob­rezanos­ti, tá duša bude vy­ťatá zo svoj­ho ľudu, zrušil moju sm­luvu. 15 A ešte riekol Bôh Ab­rahámovi: Čo sa týka Sáraje, tvojej ženy, nebudeš viacej nazývať jej meno: Sáraj, lebo jej meno je Sára. 16 A požeh­nám ju a tiež ti dám z nej samej syna, a požeh­nám ju, a bude rozm­nožená v národy; kráľovia národov po­vs­tanú z nej. 17 Vtedy padol Ab­rahám na svoju tvár a smial sa a po­vedal vo svojom srd­ci: Či azda storočnému sa narodí dieťa? A či Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí? 18 A Ab­rahám po­vedal Bohu: Ó, keby len Iz­mael žil pred tebou! 19 A Bôh riekol: Áno, Sára, tvoja žena, ti porodí syna, a na­zveš jeho meno Izák. A po­stavím svoju sm­luvu s ním za večnú sm­luvu, a tak i jeho semeno po ňom. 20 Aj o Iz­maela som Ťa vy­slyšal. Hľa, požeh­nám a rozp­lodím ho a rozm­nožím ho prenáram­ne. Dvanás­toro kniežat splodí, a učiním ho veľkým národom. 21 Ale svoju sm­luvu po­stavím s Izákom, ktorého ti porodí Sára o tom­to čase budúceho roku. 22 A keď do­hovoril s ním, vy­stúpil Bôh od Ab­raháma hore do neba. 23 A Ab­rahám vzal Iz­maela, svoj­ho syna, i všet­kých, ktorí sa narodili v jeho dome, jako i všet­kých tých, ktorých bol nadobudol za svoje strieb­ro, všet­kých mužs­kého po­hlavia medzi mužmi domu Ab­rahámov­ho, a ob­rezal telo ich ne­ob­riez­ky hneď toho is­tého dňa, tak ako s ním o tom hovoril Bôh. 24 A Ab­rahámovi bolo deväťdesiat­deväť rokov, keď si ob­rezal telo svojej ne­ob­riez­ky. 25 A Iz­maelovi, jeho synovi, bolo trinásť rokov, keď si ob­rezal telo svojej ne­ob­riez­ky. 26 H­neď toho is­tého dňa bol ob­rezaný Ab­rahám aj Iz­mael, jeho syn. 27 A tak i všet­ci mužovia jeho domu, jako narodení v dome, tak i nadobud­nutý za strieb­ro od cudzozem­ca, boli ob­rezaní razom s ním.