Roháček1. Mojžišova21

1. Mojžišova

Genesis

Narodenie Izákovo.1 A Hos­podin navštívil Sáru, tak ako po­vedal, a učinil Sáre, jako hovoril. 2 A počala a porodila Sára Ab­rahámovi syna v jeho starobe na určený čas, o ktorom mu hovoril Bôh. 3 A Ab­rahám na­zval meno svoj­ho syna, ktorý sa mu narodil, ktorého mu porodila Sára, Izák. 4 A Ab­rahám ob­rezal Izáka, svoj­ho syna, keď mu bolo osem dní, tak ako mu pri­kázal Bôh. 5 A Ab­rahámovi bolo sto rokov, keď sa mu narodil Izák, jeho syn. 6 A Sára po­vedala: Bôh mi spôsobil smiech. Každý, kto to počuje, bude sa mi smiať. 7 A riek­la: Kto by bol kedy povedal Ab­rahámovi, že Sára bude kojiť deti! No, porodila som syna v jeho starobe. 8 A dieťa rást­lo a bolo od­stavené. A Ab­rahám urobil veľkú hos­tinu v deň, v ktorý bol od­stavený Izák. Hagar a Izmael vypudení.9 A Sára videla syna Hagari, Egypťan­ky, ktorého porodila Ab­rahámovi, že je posmievač. 10 A po­vedala Ab­rahámovi: Vy­žeň túto diev­ku i jej syna, lebo nebude dediť syn tej­to diev­ky s mojím synom, Izákom. 11 Ale vec bola veľmi zlá v očiach Ab­rahámových pre jeho syna. 12 Avšak Bôh riekol Ab­rahámovi: Nech to neni zlým v tvojich očiach pre chlap­ca a pre tvoju diev­ku. Vo všetkom, čo ti po­vedala Sára, po­slúch­ni na jej hlas, pre­tože v Izákovi sa ti bude volať semä. 13 Ale aj syna diev­ky učiním národom, lebo je tvojím semenom. 14 Vtedy vstal Ab­rahám skoro ráno a vzal chlieb a kožicu vody a dal Hagari položiac to na jej plece, i dieťa, a po­slal ju preč, a išla a blúdila po púšti Bér-šeby. 15 A keď sa minula voda z kožice, po­hodila dieťa pod jeden z krov 16 a od­išla a sad­la si na­proti vo vzdialenos­ti tak asi na do­strel z lučišťa, lebo riek­la: Nech ne­vidím zomierať dieťa. A tak sedela na­proti a po­z­dvih­la svoj hlas a plakala. 17 A Bôh počul hlas chlap­ca. A an­jel Boží za­volal na Hagar z nebies a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo hľa, Bôh počul hlas chlap­ca, kde je. 18 Vstaň, zdvih­ni chlap­ca a uchop ho svojou rukou, lebo ho učiním veľkým národom. 19 A Bôh ot­voril jej oči, a videla studňu, v ktorej bola voda. A išla a na­pl­nila kožicu vodou a na­pojila chlap­ca. 20 A Bôh bol s chlap­com, a vy­rás­tol a býval na púšti, a bol z neho strelec z lučišťa. 21 A býval na púšti Fárane, a jeho mat­ka mu vzala ženu z Egypt­skej zeme. Smluva Abimelechova s Abrahámom. Bér-šeba.22 A stalo sa v tom čase, že po­vedal Abimelech a Fíkol, knieža jeho voj­ska, Ab­rahámovi: Bôh je s tebou vo všet­kom, čo robíš. 23 A tak teraz pri­sahaj mi tu na Boha, že ne­o­klameš ani mňa ani môj­ho syna ani môj­ho vnuka. Podľa milo­sr­den­stva, ktoré som ja učinil tebe, učiníš mne i zemi, v ktorej po­hos­tíniš. 24 A Ab­rahám po­vedal: Ja pri­sahám. 25 Ale tu karhal Ab­rahám Abimelecha pre studňu vody, ktorú mu násilne odňali sluhovia Abimelechovi. 26 A Abimelech po­vedal: Ne­viem, kto urobil tú vec, ani ty si mi ne­oz­námil toho, a ani ja som ne­počul o tom, až dnes. 27 A Ab­rahám vzal drob­ný dobytok a hovädá a dal ich Abimelechovi, a obi­dvaja uzav­reli sm­luvu. 28 A Ab­rahám po­stavil sedem oviec toho drob­ného dobyt­ka osobit­ne. 29 A Abimelech po­vedal Ab­rahámovi: Čo z­namená týchto sedem oviec, ktoré si po­stavil osobit­ne? 30 A riekol: Tých sedem oviec vez­meš is­tot­ne z mojej ruky, aby mi to bolo svedoc­tvom, že som vy­kopal túto studňu. 31 Pre­to na­zvali to mies­to Bér-šeba, lebo tam pri­sahali obi­dvaja. 32 A uzav­reli sm­luvu v Bér-šebe. Po­tom vstal Abimelech i Fíkol, knieža jeho voj­ska, a vrátili sa do zeme Filištínov. 33 A Ab­rahám nasadil stromov v Bér-šebe a vzýval tam meno Hos­podina, sil­ného Boha večného. 34 A Ab­rahám po­hos­tínil v zemi Filištínov mnoho dní.