Roháček1. Mojžišova32

1. Mojžišova

Genesis

Prípravy stretnúť sa s Ezavom.1 A Jakob išiel svojou ces­tou, a stret­li sa s ním an­jeli Boží. 2 A Jakob po­vedal, keď ich videl: Toto je tábor Boží. A p­reto nazval meno toho mies­ta: Mach­najim. 3 A Jakob po­slal pred sebou po­slov k Ezavovi, svoj­mu bratovi, do zeme Seira, do kraja Edomov­ho. 4 A pri­kázal im a riekol: Tak­to po­viete môj­mu pánovi Ezavovi: Tak­to hovorí tvoj služob­ník Jakob: Býval som ako po­hos­tín u Lábana a bol som tam až doteraz. 5 A mám volov a oslov, d­rob­né stádo a sluhov a diev­ky a po­slal som pop­red­ku po­slov oznámiť sa svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach. 6 Po­tom sa na­vrátili po­slovia k Jakobovi a vraveli: Prišli sme k tvoj­mu bratovi, k Ezavovi, ktorý ti aj ide oproti a štyris­to mužov s ním. 7 A Jakob sa veľmi bál, a bolo mu úz­ko. A roz­delil ľud, ktorý bol s ním, i stádo i rožný statok i veľb­lúdov na dva tábory, 8 lebo po­vedal: Ak prij­de Ezav k jed­nému táboru a zbije ho, tábor, ktorý po­zos­tane, môže nejako uniknúť. 9 A Jakob po­vedal: Bože môj­ho otca Ab­raháma a Bože môj­ho otca Izáka, Hos­podine, ktorý si mi po­vedal: Na­vráť sa do svojej zeme a ku svojej rodine, a učiním ti dob­re, 10 menší som od všet­kých tých skut­kov milo­sr­den­stva a od všet­kej prav­dy a vernosti, ktoré si učinil so svojím služob­níkom, lebo len so svojou palicou som prešiel ten­to Jor­dán p­red rokami a teraz som vo dva tábory. 11 Vy­trh­ni ma, prosím, z ruky môj­ho brata, z ruky Ezava, lebo sa ho bojím, aby ne­prišiel a nez­bil ma i matky s deťmi! 12 Avšak ty si po­vedal: Is­tot­ne ti dob­re učiním a rozm­nožím tvoje semeno, že ho bude jako pies­ku mora, ktorý nie je možné spočítať pre jeho množstvo. 13 A nocoval tam v tú noc. Po­tom vzal z toho, čo mu prišlo pod ruku, dar pre Ezava, svoj­ho brata: 14 dve­sto kôz a koz­lov dvad­sať, dve­sto oviec a baranov dvad­sať, 15 nadájajúcich veľb­lúdov s ich žriebätami trid­sať, štyrid­sať kráv a desať býkov, dvad­sať os­líc a desať os­liat. 16 A od­dal to do ruky svojich sluhov, každé stádo osobit­ne a po­vedal svojim sluhom: Iďte predo mnou a urob­te tak, aby bol priestor medzi stádom a stádom. 17 Pr­vému pri­kázal a po­vedal: Keď sa stret­ne s tebou Ezav, môj brat, a bude sa pýtať a po­vie: Čí si ty? A kam ideš? A čie je toto s­tádo tu pred tebou? 18 Vtedy po­vieš: Tvoj­ho služob­níkov, Jakobov. Je to dar, po­slaný môj­mu pánovi Ezavovi. A hľa, i sám ide za na­mi. 19 A pri­kázal i druhému i tretiemu, i všet­kým, ktorí išli za stádami, a riekol: To is­té hovor­te aj vy Ezavovi, keď ho naj­dete. 20 A tiež po­viete: Hľa, i tvoj služob­ník Jakob ide za na­mi. - Lebo po­vedal: Ukrotím jeho tvár darom, ktorý ide predo mnou, a len potom uvidím jeho tvár, snáď ma tak prijme lás­kavo. Jakobov zápas v Peni-ele.21 A tedy išiel dar pred ním, a on nocoval tej noci v tábore. 22 A vstal tej noci a vzal obe svoje ženy aj obe svoje diev­ky aj svojich jedenásť detí a prešiel cez brod Jaboka. 23 A vzal ich a pre­pravil ich cez ten po­tok a pre­pravil všetko, čo mal. 24 A Jakob zo­stal samot­ný. A zápasil tam s ním nejaký muž až do vtedy, keď vy­chádzala zora. 25 A vidiac, že ho ne­premôže, dot­kol sa kĺbu jeho bed­ra, a tak sa vy­šinul kĺb bed­ra Jakobov­ho, keď s ním zápasil. 26 A riekol: Pus­ti ma, lebo už vy­chádza ran­ná zora. Ale on povedal: Ne­pus­tím ťa, len ak ma požeh­náš. 27 A riekol mu: Č je tvoje meno? A on povedal: Jakob. 28 A riekol: Nebude sa viacej nazývať tvoje meno iba Jakob, ale aj Izrael; lebo si sa k­niežat­sky boril s Bohom i s ľuďmi a pre­mohol si. 29 A Jakob sa pýtal a po­vedal: Oznám mi, prosím, svoje meno! Ale on riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno? A požeh­nal ho tam. 30 A Jakob na­zval meno toho mies­ta Peniel; lebo v­raj tu som videl Boha tvárou v tvár, a p­red­sa je od záhuby vytrhnutá moja duša. 31 A sl­n­ce mu vy­šlo, ako prešiel Penuel, ale kulhal na svoje bed­ro. 32 Pre­to nejedia synovia Iz­raelovi žily steh­na, ktorá je na kĺbe bed­ra, až do tohoto dňa, pre­tože sa rušivo dotkol kĺba bed­ra Jakobov­ho, žily steh­na.