Roháček › 1. Mojžišova › 3

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Prvý hriech. Človek vyhnaný z raja.1 A had bol naj­chyt­rejší zo všet­kých zvierat poľných, ktoré učinil Hos­podin Bôh. A po­vedal žene: Či na­ozaj riekol Bôh: Nebudete jesť z ni­ktorého stromu raj­ského? 2 Na to po­vedala žena hadovi: Z ovocia raj­ských stromov jeme. 3 Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedot­knete, aby ste nezom­reli! 4 A had po­vedal žene: Is­tot­ne nezom­riete. 5 Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jed­li z neho, ot­voria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé. 6 A žena videla, že je strom dob­rý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúc­ny strom, aby urobil človeka rozumným, tak tedy vzala z jeho ovocia a jed­la a dala spolu i svoj­mu mužovi, a jedol. 7 Vtedy sa ot­vorily oči obi­dvoch, a po­znali, že sú na­hí. A naviažuc fíkového lís­tia spravili si zás­tery. 8 Po­tom počuli hlas Hos­podina Boha, chodiaceho po raji, k den­nému vet­ru večernému. Ale Adam i jeho žena sa skryli pred tvárou Hos­podina Boha v pro­stred­ku medzi stromami raja. 9 A Hos­podin Bôh volal na Adama a riekol mu: Kde si? 10 A po­vedal: Počul som tvoj hlas v raji, ale som sa bál, lebo som na­hý a p­reto som sa skryl. 11 A Bôh mu riekol: Kto ti oznámil, že si na­hý? ! Či si azda jedol zo stromu, o ktorom som ti pri­kázal, aby si nejedol z neho? 12 A Adam po­vedal: Žena, ktorú si dal, aby bola so mnou, tá mi dala zo stromu, a jedol som. 13 A Hos­podin Bôh riekol žene: Čo si to urobila? ! A žena po­vedala: Had ma zviedol a jed­la som. 14 A Hos­podin Bôh riekol hadovi: Že si to urobil, zlorečený budeš nad každé hovädo a nad každé zviera poľné; na svojom bruchu sa budeš plaziť a budeš žrať prach po všet­ky dni svoj­ho života. 15 A položím ne­priateľs­tvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti ro­zdr­tí hlavu a ty mu ro­zdr­tíš pätu. 16 Potom ešte povedal žene: Veľmi rozm­nožím tvoju bolesť a tvoje tehoten­stvo; v boles­ti budeš rodiť deti, a tvoja túžba sa ponesie k tvoj­mu mužovi, a on bude panovať nad tebou. 17 A Adamovi po­vedal: Pre­to, že si po­slúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti pri­kázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svoj­ho života. 18 Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu. 19 V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až do­kiaľ sa nenav­rátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pre­tože si prach a do prachu sa na­vrátiš. 20 A Adam na­zval meno svojej ženy Eva, pre­tože ona bola mat­kou všet­kých živých. 21 A Hos­podin Bôh učinil Adamovi a jeho žene odev z kože a od­ial ich. 22 Vtedy po­vedal Hos­podin Bôh: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás, aby vedel dob­ré i zlé. A tak teraz, aby ne­vy­strel svojej ruky a nevzal ešte aj zo stromu života a nejedol, a žil by potom na veky, vyžeňme ho! 23 A Hos­podin Bôh ho po­slal preč z raja, zo za­hrady Édena, aby ob­rábal zem, z ktorej bol vzatý. 24 A vy­hnal človeka a osadil cherubínov od východ­nej ­strany zahrady Édena, a to s plamen­ným mečom plápolajúcim strážiť ces­tu ku stromu života.