Roháček › 1. Mojžišova › 31

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Odchod Jakobov od Lábana.1 A počul slová synov Lábanových, ktorí vraveli: Jakob po­bral všet­ko, čo mal náš otec, a z toho, čo pat­rilo nášmu ot­covi, nadobudol si všetku tú slávu. 2 A Jakob videl tvár Lábanovu, že hľa, nebola voči nemu taká jako pred­tým. 3 A Hos­podin riekol Jakobovi: Na­vráť sa do zeme svojich ot­cov a ku svojej rodine, a budem s tebou. 4 Vtedy po­slal Jakob a za­volal Rácheľ a Leu na pole k svoj­mu stádu 5 a po­vedal im: Vidím tvár vášho ot­ca, že nie je ku mne jako pred­tým. Ale Bôh môj­ho otca bol so mnou. 6 A vy viete, že som celou svojou silou slúžil vášmu ot­covi. 7 Ale váš otec ma oklamal a zmenil desaťk­rát moju mzdu, avšak Bôh mu nedal, aby mi zle urobil. 8 Ak po­vedal: Bod­kas­té bude tvojou mzdou, rodilo všet­ko stádo bod­kas­té. A keď po­vedal: Pásikavé bude tvojou mzdou, zase rodilo všet­ko stádo pásikavé. 9 A tak vytrhol Bôh stádo vašeho otca a dal mne. 10 A stalo sa v tom čase, keď sa pári stádo, že som po­z­dvihol svoje oči a videl som vo sne, že hľa, koz­li, ktorí skákali na stádo, boli pásikaví, bod­kas­tí a pes­trí. 11 A an­jel Boží mi riekol vo sne: Jakob! A ja som odpovedal: Tu som. 12 A riekol: Nože po­z­dvih­ni svoje oči a vidz: všet­ci koz­li, ktorí skáču na stádo, sú pásikaví, bod­kas­tí a pes­trí, lebo som videl všet­ko, čo ti robil Lában. 13 Ja som ten sil­ný Bôh z Bét-ela, kde si po­mazal pamät­ný kameň, kde si mi sľúbil sľub. Zo­ber sa teraz, vy­j­di z tej­to zeme a na­vráť sa do svojej rod­nej zeme. 14 A Rácheľ od­povedala i Lea, a riek­ly mu: Či my azda máme ešte nejaký diel alebo nejaké dedičstvo v dome svoj­ho ot­ca? 15 Či nie sme u neho po­važované za cudzie? Lebo však nás predal a k tomu aj zjedol naše peniaze. 16 Lebo všet­ko, to bohat­stvo, ktoré vy­tr­hol Bôh nášmu ot­covi, je naše a našich detí. A pre­to teraz všet­ko, čo ti po­vedal Bôh, urob! 17 A Jakob vstal a po­bral svojich synov a svoje ženy na veľb­lúdov 18 a hnal všetok svoj dobytok a všetok svoj nadobud­nutý majetok, ktorého nadobudol, svoj kúpený dobytok, ktorého nadobudol v Pádan-arame, aby išiel k Izákovi, svoj­mu ot­covi, do zeme Kanaána. 19 A Lában bol od­išiel strihať svoje stádo, a v­tedy ukradla Rácheľ domácich bohov, ktorých mal jej otec. 20 A Jakob ukradol srd­ce Lábana Aramej­ského, pre­tože mu ne­oz­námil, že uteká. 21 A tak utekal on i všet­ko, čo bolo jeho, a vstanúc pre­pravil sa cez rieku a ob­rátil svoju tvár ­smerom k vr­chu Gileádu. Lában stíha Jakoba. Ukradnutí bohovia.22 Po­tom na tretí deň bolo oznámené Lábanovi, že Jakob utiekol. 23 Vtedy pojal so sebou svojich bratov a hnal sa za ním ces­ty sedem dní a do­stih­nul ho na vr­chu Gileáde. 24 Ale Bôh prišiel k Lábanovi Aramej­skému vo sne vnoci a riekol mu: Chráň sa, aby si nehovoril s Jakobom ináč ako priateľs­ky! 25 A tak do­honil Lában Jakoba. A Jakob už bol po­stavil svoj stán na vr­chu. I Lában po­stavil s­voj stán so svojimi brat­mi na vr­chu Gileáde. 26 A Lában po­vedal Jakobovi: Čo si to urobil? Lebo si ukradol moje srd­ce a od­viedol si moje dcéry, jako keby boly zajaté mečom! 27 Prečo si taj­ne utiekol a vy­kradol si sa odo mňa a ne­oz­námil si mi, aby som ťa bol mohol vy­prevadiť s veselosťou a so spev­mi, s bub­nom a s har­fou? 28 A nedopus­til si mi, aby som boz­kal svojich synov a svoje dcéry. Nerozum­né je to, čo si teraz vy­konal. 29 Mal by som do­sť moci, aby som vám urobil zle. Ale Bôh vášho otca mi po­vedal minulej noci a riekol: Chráň sa, aby si nehovoril s Jakobom ináč ako priateľs­ky. 30 A tak teraz, keď si už od­išiel, pre­tože si veľmi túžil po dome svoj­ho ot­ca, prečo si potom ukradol mojich bohov? 31 A Jakob od­povedal a riekol Lábanovi: Ušiel som preto, že som sa bál, lebo som po­vedal, aby si mi reku neodňal na­silu svojich dcér. 32 No, u koho naj­deš svojich bohov, ten nech nežije! Tu pred našimi brat­mi si hľadaj a poznaj, čo je tvoje u mňa, a vez­mi si. Ale Jakob ne­vedel, že ich ukrad­la Rácheľ. 33 Vtedy vošiel Lában do stánu Jakobov­ho i do stánu Lein­ho i do stánu oboch dievok a nenašiel. A keď vy­šiel zo stánu Lein­ho, vošiel do stánu Ráchelin­ho. 34 Ale Rácheľ vzala domácich bohov a vložila ich do sed­la s veľblúda a sad­la na nich. A Lában pre­kutal celý stán, ale nenašiel. 35 A po­vedala svoj­mu ot­covi: Nech sa ne­hnevá môj pán, že ne­môžem vstať zp­red teba, lebo mi je, ako býva ženám. A tak pre­hľadal všetko, ale nenašiel domácich bohov. 36 Vtedy sa na­hneval Jakob a vadil sa na Lábana a od­povedal Jakob a riekol Lábanovi: Jaké je moje pre­vinenie? Aký môj hriech, že ma honíš roz­pálený? 37 Lebo si pre­kutal všet­ky moje veci. Čo si našiel zo všet­kých vecí svoj­ho domu? Pred­lož to tu pred mojich bratov a p­red svojich bratov, a nech roz­súdia medzi nami dvoma! 38 Toto už dvad­sať rokov som bol u teba. Tvoje ovce a tvoje kozy ne­pometaly, a baranov tvoj­ho stáda som nejedol. 39 Roz­tr­haného som nedoniesol tebe; ja som niesol tú škodu; z mojej ruky si to hľadal, už či bolo ukrad­nuté vod­ne a či bolo ukrad­nuté vnoci. 40 Bývalo tak, že vod­ne ma stravovala horúčava a mráz vnoci, a môj spánok uchádzal s mojich očí. 41 Toto som už dvad­sať rokov bol v tvojom dome. Slúžil som ti š­tr­násť rokov za tvoje dcéry a šesť rokov za tvoje stádo, a desaťk­rát si zmenil moju mzdu. 42 Nech nie je so mnou Bôh môj­ho ot­ca, Bôh Ab­rahámov a strach Izákov, je is­té, že by si ma bol teraz preč po­slal prázd­neho. Ale moje trápenie a únav­nú prácu mojich rúk videl Bôh; pre­to ťa karhal minulej noci. 43 A Lában od­povedal a riekol Jakobovi: Tieto dcéry sú moje dcéry a títo synovia sú moji synovia, a stádo je moje stádo, áno, i všet­ko, čo vidíš, je moje. Ale čože mám dnes urobiť tým­to svojim dcéram alebo ich synom, ktorých porodily? 44 Tak teraz poď, učiníme sm­luvu, ja i ty, aby bola sved­kom medzi mnou a medzi tebou. Smluva medzi Jakobom a Lábanom.45 Vtedy vzal Jakob kameň a po­stavil ho na pamät­né znamenie. 46 A Jakob po­vedal svojim bratom: Na­sberaj­te kamenia. A na­brali kamenia a spravili hromadu, a jed­li tam na tej hromade. 47 A Lában ju na­zval aramejsky: Jegar-sohoduta, a Jakob ju na­zval heb­rej­sky Gal-éd. 48 A Lában po­vedal: Táto hromada je dnes­ká sved­kom medzi mnou a tebou, a pre­to na­zval jej meno Gal-éd 49 a Mic­pa, lebo po­vedal: Hos­podin nech po­zoruje na veci medzi mnou a tebou, keď budeme ukrytí druh pred druhom. 50 Ak by si trápil moje dcéry a keby si vzal ešte nejaké ženy k mojim dcéram; síce niet človeka s na­mi, ale vidz, že Bôh je svedkom medzi mnou a tebou, 51 A ešte povedal Lában Jakobovi: Hľa, táto hromada a hľa, ten­to pamätný kameň, ktorý som po­stavil medzi sebou a tebou, 52 táto hromada bude svedkom a svedoc­tvom i tento pamät­ný kameň, že ja ne­prej­dem k tebe za túto hromadu, a že ani ty ne­prej­deš ku mne za túto hromadu a za tento pamät­ný kameň urobiť zle. 53 Bôh Ab­rahámov a Bôh Náchorov nech súdi medzi na­mi, Bôh ich ot­ca. A Jakob pri­sahal na strach svoj­ho otca Izáka. 54 A Jakob obetoval bit­nú obeť na tom vr­chu a po­volal svojich bratov, aby jed­li chlieb, a jed­li chlieb a prenocovali na tom vr­chu. 55 Po­tom vstal Lában skoro ráno, boz­kal svojich synov a svoje dcéry a požeh­nal ich a od­išiel, a tak sa na­vrátil Lában na svoje mies­to.