Roháček › 1. Mojžišova › 27

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jakob uchváti požehnanie.1 A stalo sa, keď sa zo­starel Izák, a jeho oči zo­slab­ly tak, že ne­videl, za­volal Ezava, svoj­ho staršieho syna, a riekol mu. Môj synu. A on mu od­povedal: Tu som, otče. 2 A riekol: Nože hľa, som už starý; ne­viem dňa svojej smr­ti. 3 Tak teraz vez­mi, prosím, svoju zbraň, svoj túl a svoje lučište, a vy­j­di na pole a ulov mi zverinu. 4 A pri­prav mi chut­ný po­krm, aký mám rád; dones mi ho, a budem jesť, aby ťa požeh­nala moja duša, prv ako zo­mriem. 5 Ale Rebeka počúvala, keď to hovoril Izák Ezavovi, svoj­mu synovi. A Ezav od­išiel na pole uloviť zverinu, aby ju doniesol. 6 A Rebeka po­vedala Jakobovi, svoj­mu synovi, a riek­la: Hľa, počula som tvoj­ho otca hovoriť Ezavovi, tvoj­mu bratovi, k­torému povedal: 7 Dones mi zverinu a pri­prav mi chut­ný po­krm, a budem jesť a po­tom ťa požeh­nám pred Hos­podinom, prv ako zo­mriem. 8 A tak teraz, môj synu, po­slúch­ni na môj hlas a urob to, čo ti roz­kazujem. 9 Nože idi ku stádu a vez­mi a dones mi od­tiaľ dvoje pek­ných koz­liat, a pri­pravím z nich chut­ný po­krm pre tvoj­ho ot­ca, jaký má rád. 10 Po­tom zanesieš svoj­mu ot­covi, a zjie, aby ťa požeh­nal, prv ako zo­mrie. 11 A Jakob po­vedal Rebeke, svojej mat­ke: Hľa, Ezav, môj brat, je chlpatý človek, a ja som hladký. 12 Môj otec ma môže ohmatať a po­tom budem v jeho očiach ako pod­vod­ník a uvediem na seba zlorečen­stvo a nie požeh­nanie. 13 Na to mu po­vedala jeho mat­ka: Nech prij­de na mňa tvoje zlorečen­stvo, môj synu, len po­slúch­ni, čo hovorím, a idi, vez­mi a dones mi. 14 A tak išiel a vzal a doniesol svojej mat­ke, a jeho mat­ka pri­pravila chut­ný po­krm, aký mal rád jeho otec. 15 A Rebeka vzala šaty Ezavove, šaty svojho staršieho syna, tie naj­lepšie, ktoré mala u seba v dome, a ob­liek­la do nich Jakoba svoj­ho mladšieho syna. 16 A kožky z kozleniec obv­liek­la na jeho ruky a na hlad­ké mies­to jeho hrd­la. 17 A dala chut­ný po­krm a chlieb, to, čo bola pri­pravila, do ruky Jakoba, svoj­ho syna. 18 A prišiel k svoj­mu ot­covi a po­vedal: Môj otče! A on odpovedal: Tu som. Kto si ty, môj synu? 19 A Jakob po­vedal svoj­mu ot­covi: Ja som Ezav, tvoj pr­vorodený. Urobil som tak, ako si mi hovoril. Vstaň, prosím, sad­ni si a jedz z toho, čo som ulovil, aby ma požeh­nala tvoja duša. 20 A Izák po­vedal svoj­mu synovi: Čo to, že si tak rých­le našiel, môj synu? A on odpovedal: Lebo Hos­podin, tvoj Bôh, to spôsobil, aby mi nadišlo. 21 A Izák po­vedal Jakobovi: Nože poď bližšie, aby som ťa ohmatal, môj synu, či si ty môj syn Ezav či nie. 22 A Jakob pri­stúpil k Izákovi, svoj­mu ot­covi, ktorý ho ohmatal a po­vedal: Hlas je Jakobov, a ruky sú ruky Ezavove. 23 A ne­poz­nal ho, lebo jeho ruky boly jako ruky Ezavove, jeho bratove, chl­paté, a požeh­nal ho. 24 A po­vedal: Či si to ty, môj synu, Ezave? A od­povedal: Som. 25 Vtedy po­vedal: Podaj mi, aby som jedol z lovu svoj­ho syna, aby ťa potom požehnala moja duša. A podal mu, a jedol. A doniesol mu aj vína, a pil. 26 A Izák, jeho otec, mu po­vedal: Nože pri­stúp sem a boz­kaj ma, môj synu! 27 A pri­stúpil a boz­kal ho. Tu za­voňal vôňu jeho šiat a požeh­nal ho a riekol: Po­zri, vôňa môj­ho syna je ako vôňa poľa, ktoré požeh­nal Hos­podin. 28 Nechže ti dá Bôh z rosy neba a zo všelijakého tuku zeme, hoj­nosť obilia a hroz­novej šťavy. 29 Nech ti slúžia národy a klaňajú sa ti ľudia! Buď pánom svojim bratom, a nech sa ti klaňajú synovia tvojej mat­ky! Ten, kto by ti zlorečil, nech je zlorečený, a ten, kto by ti žeh­nal, nech je požehnaný! 30 A stalo sa hneď, ako pre­stal Izák žeh­nať Jakoba, len priam čo bol vy­šiel Jakob od Izáka, svoj­ho ot­ca, že prišiel Ezav, jeho brat, zo svoj­ho lovu. 31 A bol aj on pri­pravil chut­ný po­krm a doniesol svoj­mu ot­covi a po­vedal mu: Nech vstane môj otec a jie z lovu svoj­ho syna, aby ma požeh­nala tvoja duša! 32 A Izák, jeho otec, mu po­vedal: Kto si ty? A odpovedal: Ja som tvoj syn, tvoj pr­vorodený, Ezav. 33 Vtedy sa zľakol Izák prenáram­ne a po­vedal: Kde kto je to, ktorý ulovil zverinu a doniesol mi? A ja som jedol zo všet­kého prv ako si prišiel, a požeh­nal som ho, aj bude požeh­naný! 34 Keď počul Ezav slová svoj­ho ot­ca, skríkol velikým krikom a hor­kým prenáram­ne a po­vedal svoj­mu ot­covi: Požeh­naj i mňa, môj otče! 35 A on odpovedal: Tvoj brat prišiel so ľsťou a vzal tvoje požeh­nanie. 36 A po­vedal: Správ­ne na­zvali jeho meno Jakob, lebo ma toto už druhý raz oklamal: vzal moje pr­voroden­stvo a hľa, teraz vzal i moje požeh­nanie. A do­dal: Či si pre mňa ne­od­ložil požeh­nania? 37 Izák od­povedal a riekol Ezavovi: Hľa, učinil som ho pánom nad tebou a všet­kých jeho bratov som mu dal za služob­níkov a za­opat­ril som ho obilím a šťavou z hroz­na. A tebe kde čo učiním, môj synu? 38 A Ezav po­vedal svoj­mu ot­covi: Či máš len to jed­no požeh­nanie, môj otče? Požeh­naj i mňa, môj otče! Po­tom po­z­dvihol Ezav svoj hlas a plakal. 39 A Izák, jeho otec, od­povedal a riekol mu: Hľa, ďaleko od žír­nych polí zeme bude tvoje obyd­lie, a od nebes­kej rosy, k­torú dáva Bôh s hora. 40 A budeš žiť na svojom meči a budeš slúžiť svoj­mu bratovi, ale bude raz, keď budeš panovať, že polámeš jeho jar­mo a shodíš ho so svojej šije. Ezav sa vyhráža Jakobovi. Ezavove ženy.41 A Ezav zjav­ne nenávidel Jakoba pre požeh­nanie, ktorým ho požeh­nal jeho otec. A Ezav po­vedal vo svojom srd­ci: Pri­blížia sa dni smút­ku za môjho ot­ca, a za­bijem Jakoba, svoj­ho brata. 42 A oznámené boly Rebeke slová Ezava, jej staršieho syna. Pre­to pošlúc za­volala Jakoba, svoj­ho mladšieho syna a po­vedala mu: Hľa, Ezav, tvoj brat, sa teší ohľad­ne teba, že ťa za­bije. 43 Pre­to teraz, môj synu, po­slúch­ni na môj hlas a vstaň a uteč k Lábanovi, môj­mu bratovi do Chárana. 44 A budeš bývať u neho nejaký čas, do­kiaľ sa ne­od­vráti prchlivosť tvoj­ho brata. 45 Až sa zase odvráti hnev tvoj­ho brata od teba, a za­bud­ne na to, čo si mu urobil, po­tom pošlem po teba a vez­mem ťa od­tiaľ. Prečo vás mám utratiť oboch v jeden deň! 46 A Rebeka po­vedala Izákovi: Protiví sa mi život pre dcéry Hetove. Jest­li si aj Jakob vez­me ženu z dcér Hetových, ako sú tieto, z dcér tej­to zeme, načo mi potom život?!