Roháček1. Mojžišova9

1. Mojžišova

Genesis

Bôh žehná Noacha a jeho synov. Zápoved vraždiť.1 A Bôh požeh­nal No­acha a jeho synov a riekol im: Ploďte sa a množte sa a na­plňte zem. 2 Vaša bázeň a váš strach bude na každom zvierati zeme a na každom vtákovi neba; to i so všet­kým, čo sa hýbe na zemi, i so všet­kými rybami mora je dané do vašej ruky. 3 Všet­ko, čo sa hýbe a je živé, bude vám na po­krm, ako zelené byliny, tak som vám dal to všetko. 4 Avšak mäsa s jeho dušou to jest s jeho krvou, nebudete jesť. 5 No, vašu krv vo vašich dušiach budem vy­hľadávať; z ruky každého zvieraťa ju budem vy­hľadávať i z ruky človeka, z ruky každého, kto by za­bil svojho brata, budem vy­hľadávať dušu človeka. 6 Kto vy­leje krv človeka, toho krv bude vy­liata človekom, lebo na ob­raz Boží učinil Bôh človeka. 7 A vy sa ploďte a množte sa, rozp­loďte sa hoj­ne na zemi a rozm­nožte sa na nej. 8 A zase povedal Bôh No­achovi a jeho synom s ním a riekol: Smluva Božia s Noachom.9 A ja, hľa, staviam svoju sm­luvu s vami i s vaším semenom po vás 10 i s každou dušou živou, ktorá je s vami, jako z vtác­tva, tak i z hoviad i zo všet­kých zvierat zeme s vami počnúc od všet­kých tých, ktoré vy­šly z korábu, až po každé zviera zeme. 11 A tedy som po­stavil svoju sm­luvu s vami a nebude viacej vy­ťaté všet­ko telo vodami po­topy, ani nebude viacej po­topy, aby zkazila zem. 12 A Bôh po­vedal: Toto bude znamením sm­luvy, ktorú ja dávam medzi sebou a medzi vami a medzi každou živou dušou, ktorá je s vami, na večné po­kolenia: 13 svoju dúhu dávam na ob­laku, a bude znamením sm­luvy medzi mnou a medzi zemou, 14 a bude, keď za­ob­lačím ob­lakom nad zemou, že sa ukáže dúha na ob­laku, 15 a v­tedy sa roz­pamätám na svoju sm­luvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami jako i medzi každou živou dušou v každom tele, a nebude viacej vôd na po­topu, aby zkazila každé telo. 16 A dúha bude na ob­laku, a budem ju vidieť, aby som pamätal na večnú sm­luvu medzi Bohom a medzi každou živou dušou v každom tele, ktoré je na zemi. 17 A Bôh po­vedal No­achovi: Toto je tedy znamením sm­luvy, ktorú som po­stavil medzi sebou a medzi každým telom, ktoré je na zemi. 18 A synovia No­achovi, ktorí vy­šli z korábu, boli: Sem, Cham a Jafet. A Cham bol otec Kanaánov. 19 Títo traja synovia No­achovi, a od tých­to bola zaľud­nená celá zem. Noach sadí vinicu. Zlorečí Kanaánovi.20 A No­ach, muž pôdy začal ob­rábať zem a vy­sadil vinicu. 21 A pil víno a opil a ob­nažil sa pro­stred svoj­ho stánu. 22 A Cham, otec Kanaánov, videl na­hotu svoj­ho otca a po­vedal to svojim dvom bratom von­ku. 23 Vtedy vzal Sem a Jafet rúcho, položili ho obaja na svoje plece a išli za­dom a pri­kryli na­hotu svoj­ho ot­ca, kým ich tvári boly ob­rátené nazad, takže nevideli na­hoty svoj­ho ot­ca. 24 Keď sa po­tom pre­budil No­ach zo svoj­ho vína a do­zvedel sa, čo mu urobil jeho mladší syn, 25 po­vedal: Nech je zlorečený Kanaán; sluhom sluhov bude svojim bratom. 26 A potom povedal: Nech je požehnaný Hos­podin Bôh Semov, a Kanaán nech mu je sluhom. 27 Nech rozšíri Bôh Jafeta, a nech býva v stánoch Semových, a Kanaán nech im je sluhom. 28 A No­ach žil po po­tope tri­sto päťdesiat rokov. 29 A bolo všet­kých dní No­achových deväťs­to a päťdesiat rokov, a zo­mrel.