Roháček1. Mojžišova48

1. Mojžišova

Genesis

Jakobova nemoc. Žehná Manassesa a Efraima.1 A stalo sa po tých­to udalos­tiach, že po­vedali Jozefovi: Hľa, tvoj otec je ne­moc­ný. Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov, Manas­sesa a Ef­rai­ma. 2 A oznámili Jakobovi a riekli: Hľa, tvoj syn Jozef prišiel k tebe. A Iz­rael sa po­sil­nil a po­sadil sa na po­steli. 3 A Jakob riekol Jozefovi: Sil­ný Bôh všemohúci sa mi ukázal v Lúze, v Kananej­skej zemi, a požeh­nal ma 4 a riekol mi: Hľa, rozp­lodím ťa a rozm­nožím ťa a učiním ťa hromadou národov a dám túto zem tvoj­mu semenu po tebe za večné vlast­níc­tvo. 5 A tak teraz tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypt­skej zemi, prv ako som ja prišiel k tebe do Egyp­ta, sú moji, Ef­raim a Manas­ses, a budú mi jako Rúben a Sime­on. 6 Ale tvoj rod, t­voje deti, ktoré splodíš po nich, budú tvoje; budú sa menovať menom svojich bratov vo svojom dedičs­tve. 7 Lebo keď som ja prišiel z Pádana, zo­mrela mi Rácheľ v Kananej­skej zemi na ces­te, keď už nebolo ďaleko do Ef­raty, a po­choval som ju tam na ces­te do Efraty, to je Bet­lehem. 8 A keď videl Iz­rael synov Jozefových, riekol: Kto sú títo? 9 A Jozef odpovedal svoj­mu ot­covi: To sú moji synovia, ktorých mi dal Bôh tu. A riekol: Do­veď ich, prosím, ku mne, a požeh­nám ich. 10 A oči Iz­raelove boly ťažké od staroby; ne­mohol vidieť, a Jozef ich pri­viedol k ne­mu, a on ich boz­kával a ob­jímal ich. 11 A Iz­rael riekol Jozefovi: Ne­mys­lel som, že by som voľakedy videl tvoju tvár, a hľa, Bôh mi dal vidieť i tvoje semeno. 12 Po­tom ich od­viedol Jozef od jeho kolien a po­klonil sa tvárou k zemi. 13 A Jozef ich pojal oboch, Ef­rai­ma do svojej pravej ruky, z ľavej ­strany Izraelovi, a Manas­sesa do svojej ľavej ruky, z pravej ­strany Izraelovi, a do­viedol ich k ne­mu. 14 A Iz­rael vy­strel svoju pravú ruku a položil ju na hlavu Ef­rai­movi, ktorý bol mladší, a svoju ľavú ruku položil na hlavu Manas­sesovu pre­krížiac svoje ruky s ro­zmys­lom, lebo Manas­ses bol pr­vorodený. 15 A požeh­nal Jozefa a riekol: Bôh, pred ktorého tvárou chodili moji ot­covia, Ab­rahám a Izák, Bôh, ktorý ma opat­roval celý môj život až do tohoto dňa, 16 ten An­jel, ktorý ma vy­pros­til zo všet­kého zlého, nech požeh­ná tých­to mládencov, a nech sa volajú po mojom mene a po mene mojich ot­cov, Ab­raháma a Izáka, a čo do množs­tva nech sa až hemžia pro­stred zeme. 17 A keď videl Jozef, že jeho otec položil svoju pravú ruku na hlavu Ef­rai­movu, neľúbilo sa mu to, a po­chytil ruku svoj­ho ot­ca, aby ju preniesol s hlavy Ef­rai­movej na hlavu Manas­sesovu. 18 A Jozef po­vedal svoj­mu ot­covi: Nie tak, môj otče, lebo toto je pr­vorodený; polož svoju pravicu na jeho hlavu. 19 Ale jeho otec odo­prel a riekol: Viem, môj synu, viem, aj on bude ľudom a on tiež bude veľký, avšak jeho mladší brat bude väčší od neho, a jeho semeno bude počet­ným medzi národami. 20 A požeh­nal ich toho dňa a riekol: Tebou bude dávať požeh­nanie Iz­rael a povie: Nech ťa učiní Bôh ako Ef­rai­ma a Manas­sesa! A po­stavil Ef­rai­ma pred Manas­sesa. 21 A Iz­rael riekol Jozefovi: Hľa, ja zomriem, ale Bôh bude s vami a na­vráti vás do zeme vašich ot­cov. 22 A ja som ti dal jeden diel nad tvojich bratov, ktorý som vzal z ruky Amoreja svojím mečom a svojím lukom.