Roháček › 1. Mojžišova › 23

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Smrť Sárina. Jaskyňa Machpela.1 A Sárin­ho života bolo sto dvad­sať sedem rokov. To sú roky života Sárin­ho. 2 A Sára zo­mrela v Kir­jat-ar­be, to je Heb­ron, v Kananej­skej zemi. A Ab­rahám prišiel, aby smútil za Sárou a aby ju oplakal. 3 Po­tom vstal Ab­rahám od svoj­ho mŕt­veho a hovoril synom Hetovým a vravel: 4 Som tu u vás po­hos­tín a cudzinec. Daj­te mi u vás vlast­níc­tva, čo mi bude na hrob, aby som po­choval svoj­ho mŕt­veho zp­red svojej tvári. 5 A synovia Hetovi od­povedali Ab­rahámovi a riek­li mu: 6 Počuj nás, pane. Ty si knieža Božie medzi na­mi. Po­chovaj svoj­ho mŕt­veho v niek­torom z našich naj­lepších hrobov. Ni­kto z nás ti ne­odop­rie svoj­ho hrobu, aby si tam nepochoval svoj­ho mŕt­veho. 7 Vtedy vstal Ab­rahám a po­klonil sa ľudu zeme, synom Hetovým. 8 A hovoril s nimi a riekol: Ak mys­líte, aby som po­choval svoj­ho mŕt­veho zp­red svojej tvári, počuj­te ma a pri­hovor­te sa za mňa u Ef­rona, syna Cochárov­ho. 9 aby mi dal jas­kyňu Mach­pelu, ktorá pat­rí jemu a ktorá je na kon­ci jeho poľa; nech mi ju dá za toľko strieb­ra, koľko je hod­na, aby mi bola vlastníctvom na po­hrabište medzi vami. 10 A Ef­ron sedel medzi syn­mi Hetovými. A tak povedal Hetej Ef­ron Ab­rahámovi v prítom­nos­ti synov Hetových, pred všet­kými, ktorí vchádzali do brány jeho mes­ta, a riekol: 11 Nie tak, môj pane, ale počuj ma; pole ti dávam, i jas­kyňu, ktorá je na ňom, ti dávam, pred očami synov svoj­ho ľudu ti ju dávam. Len pochovaj svoj­ho mŕt­veho. 12 Vtedy sa zase poklonil Ab­rahám pred ľudom zeme. 13 A hovoril Ef­ronovi pred ľudom zeme a riekol: Len keď ty tedy chceš; avšak nože ma počuj, prosím! Dám strieb­ro za pole, vez­mi odo mňa, a v­tedy ta po­chovám svoj­ho mŕt­veho. 14 A Ef­ron od­povedal Ab­rahámovi a riekol mu: 15 Môj pane, nože ma počuj; zem je za štyristo šek­lov; ale čože je to medzi mnou a medzi tebou? Len po­chovaj svoj­ho mŕt­veho. 16 A Ab­rahám po­slúchol Ef­rona. A tak odvážil Ab­rahám Ef­ronovi toľko šek­lov strieb­ra, koľko po­vedal, v prítom­nos­ti synov Hetových: štyris­to šek­lov strieb­ra, bežných medzi kup­cami. 17 A tak prešlo pole Ef­ronovo, ktoré je v Mach­pele, ktoré je naproti Mam­remu, pole i jas­kyňa, ktorá je na ňom, i všet­ky stromy, ktoré boly na poli, ktoré boly na celom jeho chotári na okolo, 18 v majetok Ab­rahámovi pred očami synov Hetových so všet­kými, ktorí vchádzajú do brány jeho mes­ta. 19 A po­tom po­choval Ab­rahám Sáru, svoju ženu, do jas­kyne poľa Mach­pela, na­proti Mam­remu, to je Heb­ron, v Kananej­skej zemi. 20 A tak stálo pole i jas­kyňa, ktorá je na ňom, Ab­rahámovi za vlast­níc­tvo na po­hrabište od synov Hetových.