Roháček › 1. Mojžišova › 50

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Pohrab Jakobov.1 Vtedy padol Jozef na tvár svoj­ho otca a plakal nad ním a boz­kával ho. 2 A Jozef roz­kázal svojim sluhom lekárom, aby na­bal­zamovali jeho ot­ca, a lekári na­bal­zamovali Iz­raela. 3 A tak sa mu vy­pl­nilo štyrid­sať dní, lebo tak sa vy­plňujú dni bal­zamovaných. A Egypťania ho oplakávali sedem­desiat dní. 4 A keď sa po­minuly dni jeho plaču, hovoril Jozef domu fara­onov­mu a riekol: Ak som našiel milosť vo vašich očiach, hovor­te, prosím, fara­onovi a po­vedz­te, 5 že môj otec ma za­viazal prísahou po­vediac: Hľa, ja už zomriem. Do môj­ho hrobu, ktorý som si vy­kopal v Kananej­skej zemi, tam ma po­chovaj! Nech tedy teraz, prosím, odídem ta hore a po­chovám svoj­ho otca a zase sa na­vrátim. 6 A fara­on po­vedal: Iď hore a po­chovaj svoj­ho otca tak, ako ťa za­viazal prísahou. 7 A tak od­išiel Jozef hore, aby po­choval svoj­ho ot­ca, a išli s ním aj všetci služob­níci fara­onovi, starší jeho domu a všet­ci starší Egypt­skej zeme 8 i celý dom Jozefov i jeho bratia i dom jeho ot­ca, len ich drob­né deti a ich drob­né stádo a ich hovädzí statok zanechali v zemi Gózena. 9 A išly s ním aj vozy i jazd­covia, takže to bol tábor veľmi veliký. 10 A prišli až k hum­nu Atád, ktoré je za Jor­dánom, a nariekali tam veľkým nárekom a veľmi žalost­ným, a učinil svoj­mu ot­covi smútok, k­torý trval sedem dní. 11 A keď videli obyvatelia zeme, Kananeji, smútok na hum­ne Atáde, riek­li: Toto majú Egypťania ťažký smútok. Pre­to na­zvali jeho meno Ábel-mic­raim, ktorý je za Jor­dánom. 12 A jeho synovia mu vy­konali tak, ako im pri­kázal, 13 totiž jeho synovia ho zanies­li do Kananej­skej zeme a po­chovali ho v jas­kyni na poli Mach­pela, ktorú kúpil Ab­rahám i s tým poľom za vlast­níc­tvo na pohrabište od Ef­rona Hetej­ského, na­proti Mam­remu. 14 Po­tom sa na­vrátil Jozef do Egyp­ta, on i jeho bratia i všet­ci, ktorí boli od­išli s ním ta hore po­chovať jeho ot­ca, keď už tedy bol po­choval svoj­ho ot­ca. Jozefovi bratia sa boja pomsty.15 A keď videli bratia Jozefovi, že ich otec zo­mrel, po­vedali: Čo ak bude teraz Jozef útočiť na nás? A do­zais­ta nám od­platí všet­ko to zlé, ktoré sme mu vy­konali. 16 Pre­to pri­kázali po­vedať Jozefovi: Tvoj otec pri­kázal pred svojou sm­rťou a po­vedal: 17 Tak­to po­viete Jozefovi: Od­pus­ti, prosím, pre­stúpenie svojim bratom a ich hriech, lebo ti učinili zlé. A tak teraz od­pus­ti, prosím, pre­stúpenie služob­níkov Boha tvoj­ho ot­ca. Vtedy sa rozp­lakal Jozef, keď mu tak hovorili. 18 A prišli aj jeho bratia a pad­li pred ním a vraveli: Hľa, sme tvojimi služob­ník­mi. 19 Ale Jozef im po­vedal: Neboj­te sa, lebo veď či som ja na mies­te Boha? 20 Vy ste za­mýšľali proti mne zlé, ale Bôh to za­mýšľal ob­rátiť na dob­ré, aby učinil tak, ako je to dnes, aby za­choval mnohý ľud pri živote. 21 A tak teraz neboj­te sa. Ja vás budem za­opat­rovať po­travou i vaše drob­né deti. A tešil ich a hovoril k ich srd­cu. Rodina Jozefova. Jeho smrť.22 A tak býval Jozef v Egyp­te, on i dom jeho ot­ca. A Jozef žil sto desať rokov. 23 A Jozef videl Ef­rai­mových synov až tretie po­kolenie. I synovia Machíra, syna Manas­sesov­ho, zrodili sa na kolená Jozefove. 24 A Jozef riekol svojim bratom: Ja už zomriem, ale Bôh vás is­tot­ne navštívi a vy­vedie vás z tej­to zeme hore do zeme, ktorú prísahou za­sľúbil Ab­rahámovi, Izákovi a Jakobovi. 25 A Jozef za­viazal synov Iz­raelových prísahou a riekol: Bôh vás is­tot­ne navštívi, a v­tedy vynesiete moje kos­ti od­tiaľto. 26 A Jozef zo­mrel, keď mu bolo sto desať rokov, a na­bal­zamovali ho, a bol vložený do rak­vi v Egyp­te.