Roháček › 1. Mojžišova › 26

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Izák na pokyn Boží v Geráre.1 A po­vs­tal v zemi hlad, mimo tam­toho pr­vého hladu, ktorý bol za dňov Ab­rahámových, a Izák od­išiel k Abimelechovi, kráľovi Filištínov, do Gerára. 2 Lebo sa mu bol ukázal Hos­podin a riekol mu: Ne­od­chádzaj dolu do Egyp­ta, ale bývaj v zemi, o ktorej ti po­viem. 3 Bývaj v tej­to zemi jako po­hos­tín, a budem s tebou a požeh­nám ťa, lebo tebe a tvoj­mu semenu dám všet­ky tieto zeme a po­stavím prísahu, ktorú som pri­sahal Ab­rahámovi, tvoj­mu ot­covi. 4 A rozm­nožím tvoje semeno tak, že ho bude jako hviezd na nebi, a dám tvoj­mu semenu všet­ky tieto zeme, a v tvojom semene budú požeh­nané všet­ky národy zeme, 5 pre­tože Ab­rahám po­slúchol na môj hlas a za­choval moje nariadenie, moje pri­kázania, moje ustanovenia a moje zákony. 6 A tak býval Izák v Geráre. Izák zovie svoju ženu sestrou.7 Ale mužovia toho mies­ta sa pýtali po jeho žene, a vravel: To je moja ses­tra. Lebo sa bál po­vedať: Moja žena. Aby ma v­raj nezabili mužovia toho mies­ta pre Rebeku, lebo bola krás­neho vzoz­renia. 8 A stalo sa, keď tam už býval nejaký čas, že Abimelech, kráľ Filištínov, vy­zeral z obloka a videl a hľa, Izák sa po­ih­rával s Rebekou, svojou ženou. 9 Vtedy po­volal Abimelech Izáka a po­vedal: Hľa, vidieť, že je to tvoja žena. Nuž, akože je to, že si hovoril: Je moja ses­tra? A Izák mu po­vedal: ­Vravel som tak preto, že som po­vedal: Aby som nezom­rel pre ňu. 10 A Abimelech po­vedal: Čo si nám to urobil? Málo chýbalo, čo by bol nie­ktorý z ľudu ležal s tvojou ženou, a bol by si na nás uviedol vinu. 11 Po­tom pri­kázal Abimelech všet­kému ľudu a riekol: Kto by sa dot­knul toho človeka alebo jeho ženy, is­tot­ne zo­mrie. 12 A Izák sial v tej zemi a našiel toho roku, že sa mu urodilo stonásobne, a Hos­podin ho požeh­nal. 13 A človek narás­tol veľký a pro­spieval viacej a viacej a rás­tol tak, až bol veľmi veliký. 14 A mal stádo drob­ného dobyt­ka a stádo rožného stat­ku a služob­nej čeľade mnoho, a pre­to mu závideli Filištíni. Spor o studne.15 A všet­ky stud­ne, ktoré boli vy­kopali sluhovia jeho otca za dní Ab­raháma, jeho ot­ca, za­hádzali Filištíni a za­pl­nili ich zemou. 16 A Abimelech po­vedal Izákovi: Odídi od nás, lebo si o mnoho moc­nejší ako my. 17 A tak od­išiel od­tiaľ Izák a roz­ložil sa táborom v doline Geráre a býval tam. 18 A Izák zase vy­kopal stud­ne vody, ktoré boli vy­kopali za dní Ab­raháma, jeho ot­ca, a ktoré boli za­hádzali Filištíni po smr­ti Ab­rahámovej, a po­menoval ich menami, jakými ich bol po­menoval jeho otec. 19 A služob­níci Izákovi kopali aj na tej doline a našli tam studňu živej vody. 20 Ale pas­tieri z Gerára vadili sa s pas­tier­mi Izákovými a vraveli: To je naša voda. A tak na­zval meno stud­ne Esek, lebo sa vadili s ním. 21 Po­tom vy­kopali druhú studňu a vadili sa aj o tú, a pre­to na­zval jej meno Sit­na. 22 A hnul sa od­tiaľ a kopal ešte inú studňu, a o tú sa už nevadili, a pre­to ju po­menoval: Rechobót, a po­vedal: Teraz nám uprie­stranil Hos­podin, a rozp­lodíme sa na zemi. Hospodin sa mu ukáže v Bér-šebe.23 Po­tom od­išiel od­tiaľ hore do Bér-šeby. 24 A v tú noc sa mu ukázal Hos­podin a riekol: Ja som Bôh Ab­raháma, tvoj­ho ot­ca; neboj sa, lebo ja som s tebou a požeh­nám ťa a rozm­nožím tvoje semeno pre Ab­raháma, svoj­ho služob­níka. 25 A vy­stavil tam ol­tár a vzýval meno Hos­podinovo a tam tiež postavil svoj stán, a služob­níci Izákovi tam vy­kopali studňu. Smluva s Abimelechom. Bér-šeba.26 Po­tom išiel k nemu Abimelech z Gerára a Achuzat, jeho priateľ, a Fíkol, knieža jeho voj­ska. 27 A Izák im po­vedal: Prečo ste prišli ku mne, keď ma nenávidíte a za­hnali ste ma od seba? 28 A po­vedali: Vidíme zrej­me, že je Hos­podin s tebou, a po­vedali sme si: Nechže je prísaha medzi na­mi, medzi mami a medzi tebou, a učiníme s tebou sm­luvu, 29 že nám ne­urobíš zlého, tak ako sme sa my teba neba nedot­kli a jako sme ti ne­urobili iba dob­ré a pre­pus­tili sme ťa v po­koji, ty, teraz požeh­naný Hos­podinov. 30 A učinil im hos­tinu, a jed­li a pili. 31 Po­tom vstali skoro ráno a pri­sahali druh druhovi, a Izák ich pre­pus­til, a od­išli od neho v po­koji. 32 A stalo sa toho dňa, že prišli služob­níci Izákovi a oznámili mu o stud­ni, ktorú kopali, a po­vedali mu: Našli sme vodu. 33 A po­menoval ju: Šeba, pre­to je meno toho mes­ta Bér-šeba, až do dnešného dňa. 34 A Ezavovi bolo štyrid­sať rokov, keď si vzal ženu Juditu, dcéru Bériho Hetej­ského, a Bazematu, dcéru Elona Hetej­ského. 35 A boly hor­kosťou ducha Izákovi aj Rebeke.