Roháček › 1. Mojžišova › 22

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Bôh zkúša Abraháma. Obetovanie Izáka.1 A stalo sa po tých udalos­tiach, že Bôh zkúšal Ab­raháma a riekol mu: Ab­raháme! Ktorý odpovedal: Hľa, tu som. 2 A riekol: Nože vez­mi svoj­ho syna, toho svoj­ho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a idi do zeme Morija a obetuj ho tam v zápal­nú obeť na jed­nom z tých vr­chov, o ktorom ti po­viem. 3 A Ab­rahám vstal skoro ráno, osed­lal svoj­ho osla a pojal so sebou dvoch svojich sluhov a Izáka svoj­ho syna, naštiepal dreva k zápalnej obeti a vstal a išiel na mies­to, o ktorom mu po­vedal Bôh. 4 Potom na tretí deň po­z­dvihol Ab­rahám svoje oči a uvidel mies­to zďaleka. 5 A Ab­rahám po­vedal svojim sluhom: Zo­staňte tu s oslom, a ja a chlapec poj­deme až tam­to, a keď sa tam pokloníme, na­vrátime sa k vám. 6 A Ab­rahám vzal drevo k zápalnej obeti a položil ho na Izáka, svoj­ho syna, a sám vzal do svojej ruky oheň a nôž. A tak išli obi­dvaja spolu. 7 Vtedy po­vedal Izák Ab­rahámovi, svoj­mu ot­covi, a riekol: Môj otče! A on odpovedal: Čo chceš, môj synu? A Izák povedal: Hľa, máme oheň i drevo, a kdeže je ovečka na zápal­nú obeť? 8 A Ab­rahám riekol: Bôh si opat­rí ovečku na zápal­nú obeť, môj synu. A zase len išli obi­dvaja spolu. 9 A tak prišli na mies­to, o ktorom mu po­vedal Bôh, a Ab­rahám tam po­stavil ol­tár a po­u­kladal drevo. Po­tom po­viazal Izáka, svoj­ho syna, a položil ho na ol­tár na drevo. 10 A Ab­rahám vy­strel svoju ruku a vzal nôž, aby za­bil svoj­ho syna. 11 Ale tu zavolal na neho an­jel Hos­podinov z neba a riekol: Ab­raháme, Ab­raháme! Ktorý odpovedal: Tu som, Pane! 12 A riekol: Ne­vzťahuj svojej ruky na chlap­ca a ne­učiň mu ničoho, lebo teraz už viem, že sa bojíš Boha a ne­odop­rel si mi ani svojho syna, toho svoj­ho jediného. 13 A Ab­rahám po­z­dvihol svoje oči a videl a hľa, baran bol za ním chytený v kroví za rohy. A Ab­rahám pošiel, vzal barana a obetoval ho v zápal­nú obeť mies­to svoj­ho syna. 14 A Ab­rahám na­zval meno toho mies­ta: Jehova-jireh, jako sa hovorí do dnes: Na vr­chu Hos­podinovom sa uvidí. 15 Vtedy za­volal an­jel Hos­podinov na Ab­raháma po druhé z neba 16 a riekol: Na seba samého som pri­sahal, hovorí Hos­podin, lebo pre­to, že si učinil túto vec a ne­odop­rel si mi ani svojho syna, toho svoj­ho jediného, 17 požeh­nám, áno požeh­nám ťa a rozm­nožiť rozm­nožím tvoje semeno tak, že ho bude jako hviezd na nebi čo do počtu a jako pies­ku, ktorý je na brehu mora, a tvoje semeno zdedí bránu svojich ne­priateľov, 18 a v tvojom semene budú požeh­nané všet­ky národy zeme, pre­tože si po­slúchol na môj hlas. 19 Vtedy sa na­vrátil Ab­rahám ku svojim sluhom, a vstali a išli spolu do Bér-šeby. A Ab­rahám býval v Bér-šebe. Rodina Náchorova20 A stalo sa po tých­to udalos­tiach, že bolo oznámené Ab­rahámovi, hľa, vraj i Mil­ka porodila synov Náchorovi, tvoj­mu bratovi, 21 Úca, jeho pr­vorodeného, a Búza jeho brata, a Kemuela, otca Aramov­ho, 22 a Kézeda a Chazó-va a Pil­dáša a Jid­lafa a Betuela. 23 A Betuel splodil Rebeku. Tých­to osem splodila Mil­ka Náchorovi, bratovi Ab­rahámov­mu. 24 A jeho ženina, ktorej bolo meno Reúma, tiež porodila, a to Tébacha a Gachama a Tachaša a Máchu.