Roháček › 1. Mojžišova › 45

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jozef sa dá vo znanie. Volá otca.1 Tu sa Jozef ne­mohol ďalej zdržať ani vzhľadom na všet­kých, ktorí stáli pri ňom, a zvolal: Vy­veďte všet­kých ľudí von odo mňa! A ne­stál ni­kto s ním, keď sa dal Jozef vo znanie svojim bratom. 2 A vy­pukol v hlasitý plač. A počuli to Egypťania, a počul dom fara­onov. 3 A Jozef riekol svojim bratom: Ja som Jozef! Či ešte žije môj otec? A jeho bratia mu ne­moh­li od­povedať, lebo sa zdesili pred ním. 4 Ale Jozef riekol svojim bratom: Nože pri­stúp­te ku mne! A pri­stúpili. A riekol: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egyp­ta. 5 Ale teraz sa ne­tráp­te nad tým, ani nech nie je vo vašich očiach hnevu, že ste ma sem predali, lebo pre za­chovanie vášho i môj­ho života ma po­slal Bôh pred vami. 6 Lebo toto sú ešte len dva roky, od­kedy je hlad v zemi, a ešte bude päť rokov, čo sa nebude ani orať ani žať. 7 A Bôh ma po­slal pred vami položiť vám ­stranou zbytok na zemi a za­chovať vám ho pri živote. Bolo to na veľkú zá­chranu. 8 A tak teraz nie vy ste ma sem po­slali, ale Bôh, a učinil ma ot­com fara­onovi a pánom celému jeho domu a panov­níkom v celej zemi Egypt­skej. 9 Ponáhľaj­te sa a iďte hore k môj­mu ot­covi a po­viete mu: Tak­to hovorí tvoj syn Jozef: Bôh ma učinil pánom celého Egyp­ta. Poď dolu ku mne a nemeškaj! 10 A budeš bývať v zemi Gózena a budeš blíz­ko mňa, ty i tvoji synovia i synovia tvojich synov i tvoje drob­né stádo i tvoj statok i všet­ko, čo máš. 11 Tam ťa budem za­opat­rovať po­travou, lebo bude ešte päť rokov hladu, aby si ne­prišiel na mizinu ty i tvoj dom i všet­ko, čo je tvoje. 12 A hľa, vaše oči vidia aj oči môj­ho brata Ben­jamina, že vám to hovoria moje ús­ta. 13 A po­vedz­te môj­mu ot­covi o všet­kej mojej sláve tu v Egyp­te a o všet­kom, čo ste videli, a tedy ponáhľajte sa a do­prav­te môj­ho otca sem dolu. 14 A padol Ben­jaminovi, svoj­mu bratovi, okolo krku a plakal, i Ben­jamin plakal na jeho kr­ku. 15 A boz­kal všet­kých svojich bratov a plakal nad nimi. A po­tom už hovorili jeho bratia s ním. Zvesť v dome faraonovom. Vozy pre Jakoba.16 Po­tom sa počula zvesť o tom v dome fara­onovom, že vraj prišli bratia Jozefovi, a ľúbilo sa to faraonovi i jeho služob­níkom. 17 A fara­on riekol Jozefovi: Po­vedz svojim bratom: Urob­te toto: Naložte na svoje hovädá, čo potrebujete, a iďte, vráťte sa do Kananej­skej zeme 18 a vez­mite svoj­ho otca a svoje domác­nos­ti a prij­dite ku mne, a dám vám dob­ré Egypt­skej zeme, a jedz­te tuk zeme. 19 A tebe sa pri­kazuje: Toto urob­te: vez­mite si z Egypt­skej zeme vozy pre svoje drob­né deti a pre svoje ženy a vez­mete svoj­ho otca a prij­dete! 20 A nech vám je nie ľúto pri po­hľade na váš nábytok, lebo dob­ré celej Egypt­skej zeme je vaše. 21 A synovia Iz­raelovi urobili tak. A Jozef im dal vozy podľa roz­kazu fara­onov­ho a dal im aj potravy na ces­tu. 22 A každému z nich dal po dvoje šiat na pre­menu, ale Ben­jaminovi dal tri­sto strieb­ra a pätoro s­láv­nost­ných šiat na pre­menu. 23 A svoj­mu ot­covi po­slal podľa toho: desať oslov, ktorí nies­li z dob­rých vecí Egyp­ta, a desať os­líc, ktoré nies­ly obilie a chlieb a po­krm jeho ot­covi na ces­tu. 24 A po­slal svojich bratov a išli. A riekol im: Ne­vaďte sa na ces­te! 25 A tak od­išli z Egyp­ta a prišli hore do Kananejskej zeme k Jakobovi, svoj­mu ot­covi. 26 A zves­tovali mu a riek­li: Jozef ešte žije a panuje v celej Egypt­skej zemi! Ale jeho srd­ce zmeravelo, lebo im ne­veril. 27 A rozp­rávali mu všet­ky slová Jozefove, ktoré im hovoril. No, keď potom videl vozy, ktoré po­slal Jozef, aby ho od­viez­li, ožil duch Jakoba, ich ot­ca. 28 A Iz­rael po­vedal: To je do­sť. Jozef, môj syn, ešte žije. Poj­dem a uvidím ho, prv ako zo­mriem.