Roháček1. Mojžišova28

1. Mojžišova

Genesis

Izák vysiela Jakoba. Ezavove ženy.1 A Izák po­volal Jakoba a požeh­nal ho, potom mu pri­kázal a riekol mu: Ne­vez­meš si ženy z dcér Kanaánových. 2 Zo­ber sa, idi do Pádan-arama, do domu Betuela, otca svojej mat­ky, a od­tiaľ si vez­mi ženu, z dcér Lábana, brata svojej mat­ky. 3 A sil­ný Bôh všemohúci nech ťa požeh­ná, nech ťa rozp­lodí a rozm­noží, aby si bol hromadou národov. 4 A nech ti dá požeh­nanie Ab­rahámovo, tebe i tvoj­mu semenu s tebou, aby si dedične do­stal zem svoj­ho po­hos­tín­stva, ktorú dal Bôh Ab­rahámovi. 5 A tak po­slal Izák Jakoba, a išiel do Pádan-arama k Lábanovi, synovi Betuela Aramej­ského, bratovi Rebeky, mat­ky Jakobovej a Ezavovej. 6 A keď videl Ezav, že Izák požeh­nal Jakoba a po­slal ho do Pádan-arama, aby si vzal od­tiaľ ženu, keď ho žeh­nal, a že mu pri­kázal po­vediac: Ne­vez­meš, si ženy z dcér Kanaánových 7 a že Jakob po­slúchol svoj­ho otca a svoju mat­ku a išiel do Pádan-arama, 8 a keď tiež videl Ezav, že dcéry Kanaánove sú zlé očiach Izáka, jeho ot­ca, 9 od­išiel Ezav k Iz­maelovi a vzal si Machalatu, dcéru Iz­maela, syna Ab­rahámov­ho, ses­tru Nebajotovu, pop­ri svojich ženách za ženu. Bôh sa zjaví Jakobovi. Bét-el.10 A Jakob vy­šiel z Bér-šeby a išiel do Chárana. 11 A nadišiel na nejaké miesto a nocoval tam, pre­tože bolo sl­n­ce za­pad­lo. A vzal z kameňov, k­toré boly na mies­te, a položil si pod hlavu a ľahol si na tom mies­te spať. 12 A snívalo sa mu, že hľa, reb­rík bol po­stavený na zem, ktorého vrch do­sahoval do neba. A hľa, an­jeli Boží vy­stupovali a so­stupovali po ňom. 13 A hľa, Hos­podin stál nad ním a riekol: Ja som Hos­podin, Bôh Ab­raháma, tvoj­ho ot­ca, a Bôh Izáka; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvoj­mu semenu. 14 A tvoj­ho semena bude jako prachu zeme, a roz­môžeš sa na západ, k moru, i na východ, na sever i na juh, a požeh­nané budú v tebe všet­ky čeľade zeme a v tvojom semene. 15 A hľa, ja som s tebou a budem ťa chrániť všade kam­koľvek poj­deš, a na­vrátim ťa do tej­to zeme, lebo ťa ne­opus­tím, do­kiaľ len ne­vykonám toho, čo som ti hovoril. 16 A Jakob sa pre­budil zo svoj­ho sna a po­vedal: Na­ozaj je Hos­podin na tom­to mies­te, a ja som ne­vedel o tom! 17 A bál sa a po­vedal: Aké strašné je toto mies­to! Toto nie je iné ako dom Boží, a toto je brána nebies. 18 A Jakob vstal skoro ráno a vzal kameň, ktorý si bol položil pod hlavu, a po­stavil ho za pamät­ný stĺp a na jeho vrch nalial oleja. 19 A na­zval meno toho mies­ta Bét-el. Ale prv bolo meno toho mes­ta Lúz. 20 Vtedy sľúbil Jakob sľub a po­vedal: Ak bude Bôh so mnou a bude ma chrániť na tej­to ces­te, ktorou idem, a dá mi chleba jesť a rúcho od­iať sa, 21 a na­vrátim sa v po­koji do domu svoj­ho ot­ca, bude mi Hos­podin Bohom. 22 A ten­to kameň, ktorý som po­stavil na pamiatku, bude domom Božím. A zo všet­kého, čo mi dáš, ó, Bože, dám ti is­tot­ne desatinu.