Roháček › 1. Mojžišova › 8

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Potopa prestala. Noach obetuje.1 Po­tom sa roz­pamätal Bôh na No­acha a na všet­ky poľné zvieratá i na všet­ky hovädá, ktoré boly s ním v korábe. Vtedy dal Bôh, aby vial vietor na zemi, a vody začaly opádať. 2 A za­vrely sa žried­la priepas­ti i nebes­ké prieduchy, a za­stavený bol príval z neba. 3 A tak zase sa po­zvoľna vracaly vody s po­vr­chu zeme, a ubývalo vody po sto a päťdesiatich dňoch. 4 A koráb spočinul sied­meho mesiaca sedem­nás­teho dňa toho mesiaca na vr­choch Ararata. 5 A vody išly ta pozvoľna, a ubývalo ich, až do desiateho mesiaca; desiateho mesiaca prvého dňa toho mesiaca ukázaly sa temená vr­chov. 6 A stalo sa po štyrid­siatich dňoch, že No­ach ot­voril oblok korába, ktorý bol spravil, 7 a vy­pus­til kr­kav­ca, ktorý vy­letiac od­letoval a priletoval, do­kiaľ ne­vysch­ly vody s po­vr­chu zeme. 8 Po­tom vy­pus­til od seba holubicu, aby videl, či ubud­lo vody s po­vr­chu zeme. 9 Ale holubica nenašla mies­ta, na ktorom by bola spočinula jej noha, a pre­to sa vrátila k nemu do korábu, pre­tože boly vody na tvári celej zeme, a vy­strel svoju ruku a vzal ju a vniesol ju k sebe do korába. 10 Po­tom čakal ešte iných sedem dní a zase vy­pus­til holubicu z korába. 11 A holubica prišla k nemu v čas večera, a hľa, nies­la čer­stvo odtrhnutý lís­tok z olivy vo svojich ús­tach. Vtedy po­znal No­ach, že vody opad­ly s po­vr­chu zeme. 12 A čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu, ktorá sa viacej nenav­rátila k ne­mu. 13 A stalo sa šesťs­to pr­vého roku, pr­vého mesiaca, pr­vého dňa toho mesiaca, že vyschly vody s po­vr­chu zeme. Tu od­stránil No­ach po­krov korába a videl a hľa, už bol ob­schnul po­vrch zeme! 14 A druhého mesiaca, dvad­siateho sied­meho dňa toho mesiaca vy­sch­la ú­pl­ne zem. 15 A Bôh hovoril No­achovi a riekol: 16 Vy­j­di z korába ty i tvoja žena i tvoji synovia i ženy tvojich synov s tebou. 17 Všet­ky zvieratá, ktoré sú s tebou z každého tela jako z vtác­tva, tak i z hoviad i z každého plazu, ktorý sa plazí na zemi, vy­veď so sebou, a budú sa hemžiť na zemi a budú sa plodiť a množiť na zemi. 18 Vtedy vy­šiel No­ach i jeho synovia i jeho žena i ženy jeho synov s ním. 19 Všet­ky zvieratá, všet­ky plazy a všet­ko vtác­tvo, všet­ko, čo sa hýbe na zemi, po svojich po­koleniach, všet­ko to vyšlo z korába. 20 A No­ach po­stavil Hos­podinovi ol­tár a vzal zo všet­kých čis­tých hoviad a zo všet­kých čis­tých vtákov a obetoval zápal­né obeti na ol­tári. 21 A Hos­podin za­voňal p­ríjem­nú vôňu upokojujúcu a Hos­podin riekol vo svojom srd­ci: Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo všetko, čo vy­tvorí srd­ce človeka, je zlé, od jeho mlados­ti, ani už viacej ne­pobijem všet­kého živého, jako som učinil. 22 Od­teraz, dokiaľ bude tr­vať zem, po všetky jej dni, sej­ba a žat­va, studeno a tep­lo, leto a zima, deň a noc ne­pres­tanú.