Roháček › 1. Mojžišova › 39

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jozef prospieva u Putifara.1 A Jozef bol do­vedený dolu do Egyp­ta, kde ho kúpil Putifar, dvoranin fara­onov, veliteľ kráľov­skej stráže, človek Egypťan, z ruky Iz­maelitov, ktorí ho do­vied­li ta dolu. 2 Ale Hos­podin bol s Jozefom, a bol mužom, ktorému sa všet­ko darilo, a tak bol v dome svoj­ho pána, toho Egypťana. 3 A jeho pán videl, že je s ním Hos­podin a že Hos­podin pôsobil, aby všet­ko, čo robil, darilo sa v jeho ruke. 4 A Jozef našiel milosť v jeho očiach a slúžil mu. A ustanovil ho nad svojím domom a všet­ko, čo len mal, oddal do jeho ruky. 5 A stalo sa, že od­vtedy, od­kedy ho ustanovil nad svojím domom a nad všet­kým, čo mal, požeh­nal Hos­podin dom Egypťana pre Jozefa, a požeh­nanie Hos­podinovo bolo na všet­kom, čo mal v dome i na poli. 6 A tedy zanechal všet­ko, čo mal, v ruke Jozefovej, tak, že sám ne­vedel o ničom krome o chlebe, ktorý jedol. A Jozef bol pek­nej po­stavy a krás­neho vzoz­renia. Odolá pokušeniu a ide do žalára.7 A stalo sa po tom po všetkom, že jeho pánova žena ob­racala svoje oči na Jozefa a po­vedala mu: Lež so mnou. 8 Ale on odoprel a riekol žene svoj­ho pána: Hľa, môj pán ne­vie o ničom o tom, čo je v dome; viem to iba ja sám, a všet­ko, čo má, dal do mojej ruky. 9 Nie je v tom­to dome väčšieho ako som ja, ani nieto ničoho, čo by bol vy­ňal zpod mojej moci krome teba, pre­to že si ty jeho žena. A jako by som tedy vy­konal túto veľkú nešľachet­nosť a zhrešil proti Bohu?! 10 A stalo sa, keď len hovorila Jozefovi deň po dni, a keď jej ne­pos­lúchol, aby ležal po jej boku, aby bol s ňou, 11 stalo sa tedy jed­ného takého dňa, že vošiel do domu, aby tam konal svoju prácu. A nebolo ni­ktorého z mužov domu tam v dome. 12 A chytila ho za jeho rúcho a vravela: Lež so mnou! Ale on zanechal svoje rúcho v jej ruke a utiekol a vy­šiel von. 13 A stalo sa, keď videla, že zanechal svoje rúcho v jej ruke a že utiekol von, 14 za­volala na mužov svoj­ho domu a po­vedala im: Hľaďte, do­viedol nám heb­rej­ského muža, aby si z nás robil po­smech. Prišiel ku mne, aby ležal so mnou, ale som kričala veľkým hlasom. 15 A stalo sa, keď počul, že som po­z­dvih­la svoj hlas a že kričím, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol a vy­šiel von. 16 A tak nechala jeho rúcho ležať vedľa seba, až prišiel jej pán domov. 17 A keď prišiel, hovorila mu tak asi týmito slovami a vravela: Prišiel ku mne ten heb­rej­ský sluha, ktorého si nám do­viedol, aby mi urobil po­smech. 18 Ale keď som po­z­dvih­la svoj hlas a kričala som, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol von. 19 A stalo sa, keď počul jeho pán slová svojej ženy, ktoré mu hovorila a riek­la: Tak­to mi urobil tvoj sluha, že sa veľmi roz­hneval. 20 A Jozefov pán vzal Jozefa a dal ho do žalára, na miesto, kde boli uväz­není väz­ni kráľovi, a bol tam v žalári. 21 Ale Hos­podin bol s Jozefom a na­klonil k nemu s­voje milosrdenstvo a dal mu milosť v očiach náčel­níka žalára. 22 A náčel­ník žalára dal do ruky Jozefovej všet­kých väzňov, ktorí boli v žalári, a všet­ko, čokoľvek tam robili, on robil. 23 Ani nedozeral náčel­ník žalára na nič, čo bolo sverené jeho ruke, pre­tože Hos­podin bol s ním a Hos­podin pôsobil, aby sa to, čo konal, darilo. 40. KAPITOLA