Roháček › 1. Mojžišova › 30

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Nesnádza o rodenie detí.1 A keď videla Rácheľ, že nerodí Jakobovi, závidela svojej ses­tre a po­vedala Jakobovi: Daj mi synov; lebo ak nedáš, zo­mriem. 2 Vtedy sa roz­hneval Jakob na Rácheľ a po­vedal: Či som ja na mies­te Boha, ktorý ti odo­prel plod života? 3 Na to povedala: Hľa, tam je moja diev­ka Bil­ha, voj­di k nej, a porodí na moje kolená, a budem i ja mať z nej synov. 4 A dala mu Bil­hu, svoju diev­ku, za ženu. A Jakob vošiel k nej. 5 A Bil­ha počala a porodila Jakobovi syna. 6 V­tedy povedala Rácheľ: Bôh roz­súdil moju vec aj uslyšal môj hlas a dal mi syna. Pre­to na­zvala jeho meno Dán. 7 A ešte počala a porodila Bil­ha, diev­ka Ráchelina, Jakobovi druhého syna. 8 A Rácheľ po­vedala: Bor­by Božie som sa borila so svojou ses­trou aj som pre­moh­la a na­zvala jeho meno Naf­tali. 9 A keď videla Lea, že pre­stala rodiť, vzala Zil­fu, svoju diev­ku, a dala ju Jakobovi za ženu. 10 A Zil­fa, diev­ka Leina, porodila Jakobovi syna. 11 Vtedy po­vedala Lea: Zá­stupom prichádzajú, a na­zvala jeho meno Gád. 12 A Zil­fa, diev­ka Leina, porodila Jakobovi druhého syna. 13 A Lea po­vedala: To na moje blaho­slaven­stvo, lebo ma budú blaho­slaviť dcéry, a na­zvala jeho meno Aser. 14 A Rúben išiel vo dňoch, keď sa žne pšenica, a našiel ľúbost­né ja­bl­ká na poli. A doniesol ich k Lei, svojej mat­ke. A Rácheľ po­vedala Lei: Daj mi prosím, z jabĺk svojeho syna! 15 Ale ona jej po­vedala: Či ti je to málo, že si vzala môj­ho muža a vez­meš ešte i ja­bl­ká môj­ho syna? A Rácheľ odpovedala: Nech tedy leží s tebou za ja­bl­ká tvoj­ho syna. 16 Keď po­tom prišiel Jakob večer z poľa, vy­šla Lea oproti nemu a po­vedala: Ku mne voj­deš, lebo som si ťa najala za ja­bl­ká svoj­ho syna, k­toré som dala jako mzdu. A tak ležal s ňou tej noci. 17 A Bôh uslyšal Leu, a počala a porodila Jakobovi piateho syna. 18 A Lea po­vedala: Bôh mi dal moju mzdu, keď som dala svoj­mu mužovi svoju diev­ku, a na­zvala jeho meno Izachár. 19 A ešte počala Lea a porodila Jakobovi šies­teho syna. 20 A Lea po­vedala: Bôh ma ob­daril dob­rým darom. Ten­to raz už bude bývať so mnou môj muž, lebo som mu porodila šies­tich synov a na­zvala jeho meno Za­bulon. 21 Po­tom porodila dcéru a na­zvala jej meno Dína. 22 A Bôh sa roz­pamätal na Rácheľ a uslyšal ju Bôh a ot­voril jej život. 23 A počala a porodila syna a po­vedala: Bôh odňal moje po­hanenie, 24 a na­zvala jeho meno Jozef; lebo po­vedala: Nech mi pri­dá Hos­podin aj druhého syna! Jakob určí svoju mzdu.25 A stalo sa, keď porodila Rácheľ Jozefa, že Jakob po­vedal Lábanovi: Pre­pus­ti ma, a poj­dem na svoje mies­to a do svojej zeme. 26 Daj mi moje ženy a moje deti, za ktoré som ti slúžil, aby som od­išiel, lebo však ty vieš o mojej službe, ktorú som ti slúžil. 27 A Lában mu po­vedal: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, zos­taň; lebo badám, že ma Hos­podin žeh­nal pre teba. 28 A do­dal: Udaj mi svoju mzdu, a dám. 29 A on mu po­vedal: Ty vieš, ako som ti slúžil, ako aj to, jaký bol tvoj dobytok u mňa. 30 Lebo to málo, čo si mal predo mnou, rozm­nožilo sa vo množs­tvo, a Hos­podin ťa požeh­nal, od­kedy vkročila k tebe moja noha. A teraz kedyže i ja budem pracovať pre svoj vlast­ný dom? 31 A po­vedal: Čo ti mám dať? A Jakob odpovedal: Nedáš mi ničoho. Ak mi urobíš túto vec, budem zase pásť tvoje stádo a strážiť. 32 Prej­dem dnes po­medzi celé tvoje stádo a oddelím ztade každé dobytča bod­kas­té a strakaté a každé dobytča čier­ne medzi ov­cami a strakaté a bod­kas­té medzi kozami, a to bude mojou mzdou. 33 A moja spraved­livosť bude od­povedať za mňa voľakedy v budúc­nos­ti, keď prij­de pre moju mzdu pred teba. Všet­ko, čo by nebolo bod­kas­té alebo strakaté medzi kozami a čier­ne medzi ov­cami, nech je to u mňa za ukrad­nuté. 34 A Lában po­vedal: Hľa, bárs by bolo podľa tvoj­ho slova! 35 A od­lúčil toho dňa pásikavých koz­lov a strakatých a všet­ky bod­kas­té a strakaté kozy, všet­ko, na čom bolo biele, všet­ko čier­ne medzi ov­cami a oddal to do rúk svojich synov. 36 A urobil medzi sebou a medzi Jakobom ­vzdialenosť cesty troch dní. A Jakob pásol ostatok drob­ného stáda Lábanov­ho. 37 A Jakob si na­bral topoľových prútov zelených i lies­kových i kaštanových a nalúpal na nich bielych lupín ob­nažujúc bielo­sť, ktorá bola na prútoch. 38 A na­staväl prútov, ktoré olúpal, do žľabov, do válovov na vodu, kam pri­chádzalo stádo piť, pred stádo, aby počínaly, keď pri­chádzaly piť. 39 A tak počínalo stádo hľadiac na prúty, a stádo rodilo pásikavé, bod­kas­té a strakaté. 40 Tak odlúčil Jakob jah­nen­ce a ob­rátil stádo tvárou k pásikavému i všet­ko čier­ne v stáde Lábanovom a sebe po­stavil po každé stáda osobit­ne a ne­po­stavil ich ku stádu Lábanov­mu. 41 A bývalo tak, že kedykoľvek bolo niečo silnejšie pri­púšťané zo stáda, aby sa párilo, kládol Jakob prúty pred oči stáda do žľabov, aby počínaly pri prútoch. 42 Keď zase bolo p­ripúšťané slabšie zo stáda, nek­ládol ich. A takým činom bolo čo slabšie Lábanovo a čo sil­nejšie Jakobovo. 43 A človek sa roz­mohol náram­ne a mal mnoho stáda a slúžek a sluhov a veľb­lúdov a oslov.