Roháček › 1. Mojžišova › 20

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Abrahám v Geráre. Sára vzatá.1 A Ab­rahám sa rušal od­tiaľ do zeme na juhu a býval medzi Kádešom a medzi Šúrom a po­hos­tínil v Geráre, 2 k­de povedal Ab­rahám o Sáre, svojej žene: To je moja ses­tra. A Abimelech, kráľ Gerára, po­slal s­vojich sluhov a vzal Sáru. 3 Ale Bôh prišiel k Abimelechovi vo sne vnoci a riekol mu: Hľa, zo­mrieš pre ženu, ktorú si vzal, lebo má muža. 4 A Abimelech sa jej ne­prib­lížil a po­vedal: Ó, Pane, či za­biješ aj spraved­livý národ? 5 Či mi on sám ne­povedal: Je moja ses­tra? A ona tiež vravela: To je môj brat. V pros­tote svoj­ho srd­ca a v ne­vine svojich rúk som to urobil. 6 A Bôh mu riekol vo sne: I ja viem, že si to urobil v pros­tote svoj­ho srd­ca, a pre­to som ťa i ja zdržal, aby si ne­zhrešil proti mne; pre tú príčinu som ti nedal, aby si sa jej dot­knul. 7 A tak teraz vráť ženu toho muža, lebo je prorok, a bude sa mod­liť za teba a budeš žiť. Ale ak ne­vrátiš, vedz, že is­tot­ne zo­mrieš i ty i všet­ko, čo je tvoje. 8 Vtedy vstal Abimelech skoro ráno a svolal všet­kých svojich služob­níkov a poroz­prával všet­ky tie slová pred nimi. A mužovia sa báli veľmi. 9 Po­tom za­volal Abimelech Ab­raháma a po­vedal mu: Čo si nám to urobil? A čím som sa pre­hrešil proti tebe, že si uviedol na mňa a na moje kráľov­stvo veľký hriech? Urobil si mi veci, jaké si mi ne­mal urobiť. 10 A ešte povedal Abimelech Ab­rahámovi: Čo si videl, že si urobil tú vec? 11 A Ab­rahám riekol: Vskut­ku som po­vedal: Is­tot­ne nie je báz­ne Božej na tom­to mies­te, a tak ma tu zabijú pre moju ženu. 12 A je aj na­ozaj mojou ses­trou, lebo je dcérou môj­ho ot­ca, lenže nie je dcérou mojej mat­ky a stala sa mojou ženou. 13 A stalo sa, keď ma vyvied­li Bohovia z domu môj­ho ot­ca, aby som blúdil svetom, že som jej po­vedal: Toto bude tvoje milo­sr­den­stvo, ktoré učiníš so mnou: na každom mies­te, kam prij­deme, hovor o mne: To je môj brat. 14 Vtedy vzal Abimelech drob­né stádo, ov­ce a kozy, a hovädá, sluhov a diev­ky a dal ich Abrahámovi, a tak mu vrátil Sáru, jeho ženu. 15 A ešte povedal Abimelech: Hľa, moja zem leží pred tebou, bývaj tam, kde sa ti ľúbi. 16 A Sáre po­vedal: Hľa, dal som tvoj­mu bratovi tisíc strieb­ra, a tedy hľa, to ti bude závojom očí pre všet­kých, ktorí sú s tebou jako aj u všet­kých. A bola po­kar­haná. 17 A Ab­rahám sa mod­lil k Bohu, a Bôh uzdravil Abimelecha i jeho ženu i jeho diev­ky, a rodily. 18 Lebo Hos­podin bol pev­ne za­vrel každé lono domu Abimelechov­ho pre Sáru, ženu Ab­rahámovu.