Roháček › 1. Mojžišova › 43

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Žiadajú so sebou Benjamina.1 Ale hlad ťažko doliehal na zem. 2 A stalo sa, keď po­trovili obilie, ktoré boli donies­li z Egyp­ta, že im riekol ich otec: Iďte za­se, na­kúp­te nám niečo po­travy. 3 A Júda mu tak­to po­vedal: Človek nám sláv­nost­ne osvedčil a riekol: Ne­uvidíte mojej tvári bez toho, že by bol váš brat s vami! 4 Ak tedy pošleš nášho brata s na­mi, poj­deme dolu a na­kúpime ti po­travy; 5 ale ak ne­pošleš, ne­poj­deme, lebo človek nám po­vedal: Ne­uvidíte mojej tvári bez toho, že by bol váš brat s vami! 6 A Iz­rael riekol: Prečo ste mi urobili tak zle, že ste po­vedali človekovi, že máte ešte brata. 7 Oni povedali: Človek sa nás veľmi vy­pytoval i na našu rodinu a vravel: Či ešte žije váš otec? Či máte ešte nejakého brata? A oznámili sme mu od­povedajúc na tieto jeho slová. Či sme my moh­li vedieť, že po­vie: Do­veďte sem dolu svoj­ho brata!? 8 A Júda po­vedal Iz­raelovi, svoj­mu ot­covi: Pošli chlap­ca so mnou, a vstanúc poj­deme, aby sme žili a nezom­reli, i my i ty i naše drob­né deti. 9 A ja ručím za neho; z mojej ruky ho budeš vy­hľadávať, ak ho nedovediem k tebe a ne­po­stavím ho pred tebou, a budem ti hriešnym po všet­ky dni. 10 Lebo keby sme neboli váhajúc toľko od­kladali, je is­té, že by sme sa toto už dvak­rát boli na­vrátili. 11 A Iz­rael, ich otec, im riekol: Ak tedy musí byť tak, nuž urob­te toto: na­ber­te do svojich nádob naj­lepších plodín zeme a zanes­te mužovi dolu dar, trochu bal­zamu a trochu medu a voňavých vecí a myr­ry, dak­tylov a mand­lí. 12 A vez­mite dvoje peniaze do svojej ruky a vrátené peniaze, k­toré ste našli na vr­chu vo svojich vreciach, zanes­te zpät vo svojej ruke. Snáď je to omyl. 13 A vez­mite svoj­ho brata a vstaňte a iďte zase k mužovi. 14 A sil­ný Bôh všemohúci nech vám dá milosť pred tým mužom, aby vám pre­pus­til tam­toho druhého brata i Ben­jamina. A ja, ako som osirelý, tak i budem osirelý. Zase do Egypta i s Benjaminom. Obed u Jozefa.15 A mužovia vzali ten dar a vzali dvoje peniaze do svojej ruky a Ben­jamina. A vstali, od­išli dolu do Egyp­ta a po­stavili sa pred Jozefom. 16 A keď videl Jozef Ben­jamina s nimi, riekol tomu, ktorý bol po­stavený nad jeho domom: Od­veď tých mužov do domu, zabi dobytča a pri­prav, lebo mužovia budú jesť so mnou na polud­nie. 17 A človek urobil, ako roz­kázal Jozef, a od­viedol mužov do domu Jozefov­ho. 18 A mužovia sa báli, že boli od­vedení do domu Jozefov­ho a riek­li: Pre peniaze, vrátené v našich vreciach tam po pr­vé, sme do­vedení sem, aby to svalil na nás a aby sa vr­hol na nás a vzal nás za sluhov a vzal i našich oslov. 19 A pri­stúpiac k mužovi, ktorý bol po­stavený nad domom Jozefovým, vraveli mu p­ri dveriach domu 20 a riek­li: Počuj ma, prosím, pane. Boli sme prišli sem dolu tam po pr­vé, aby sme na­kúpili po­travy. 21 A stalo sa, keď sme prišli do nocľažišťa a roz­viazali sme svoje vrecia, že hľa, peniaze jed­ného každého boly na vr­chu v jeho vreci, naše peniaze, v ­pl­nej svojej váhe, a donies­li sme ich zpät vo svojej ruke. 22 A donies­li sme aj druhé peniaze vo svojej ruke, aby sme na­kúpili po­travy. Ne­vieme, kto vložil naše peniaze do našich vriec. 23 Na to povedal on: Po­koj vám o to! Neboj­te sa. Váš Bôh a Bôh vášho otca vám dal po­klad do vašich vriec. Vaše peniaze došly ku mne. A vy­viedol k nim Sime­ona. 24 A tak vo­viedol človek mužov do domu Jozefov­ho. A dal im vody, a umyli si nohy. A dal ich oslom ob­rok. 25 A oni pripravili dar, kým ne­prišiel Jozef na polud­nie, lebo počuli, že tam budú jesť chlieb. 26 Keď po­tom prišiel Jozef domov, donies­li mu dar, ktorý mali vo svojej ruke, do domu, a klaňali sa mu k zemi. 27 A pýtal sa ich, ako sa majú, a riekol: Či sa má dob­re váš starý otec, o ktorom ste hovorili? Či ešte žije? 28 Oni odpovedali: Dob­re sa má tvoj služob­ník, náš otec; ešte žije, a skloniac sa klaňali sa mu. 29 A po­z­dvih­núc svoje oči videl Ben­jamina, svoj­ho brata, syna svojej mat­ky, a riekol: Či je toto ten váš najm­ladší brat, o ktorom ste mi hovorili? A riekol: Nech ti je Bôh milo­sr­d­ný, môj synu! 30 A Jozef sa ponáhľal, lebo sa vzrušily jeho vnútor­nos­ti p­ri po­hľade na jeho brata, a hľadal miesto, k­de by mohol plakať, a voj­dúc do s­vojej izby, tam plakal. 31 Po­tom si umyl tvár a zase vyšiel a pre­máhal sa a riekol: Klaďte chlieb! 32 A jemu položili osobit­ne a im tiež osobitne, jako aj Egypťanom, ktorí jed­li s ním, osobit­ne. Lebo Egypťania ne­môžu jesť chlieb s Heb­rej­mi, pre­tože je to ohav­nosťou Egypťanom. 33 A sedeli pred ním pr­vorodený podľa svoj­ho pr­voroden­stva a mladší podľa svoj­ho mladšieho veku. A mužovia sa divili pozerajúc jeden na druhého. 34 A Jozef berúc počet­né diely zp­red seba podával im. Ale Ben­jaminovi sa do­stalo takého dielu viac ako všet­kým, päťk­rát toľko jako druhým, a pili a hoj­ne sa na­pili s ním.