Roháček › 1. Mojžišova › 34

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Poškvrnenie Díny. Pomsta Simeona a Léviho.1 A Dína, dcéra Leina, ktorú porodila Jakobovi, vy­šla sa podívať na dcéry zeme. 2 Ale keď ju videl Sichem, syn Chamora Hevej­ského, kniežaťa zeme, vzal ju a ležal s ňou a ponížil ju. 3 A jeho duša priľnula k Díne, dcére Jakobovej, a za­miloval si dievča a hovoril k jeho srd­cu. 4 A Sichem po­vedal Chamorovi, svoj­mu ot­covi, a riekol: Vez­mi mi to dievča za ženu. 5 A Jakob počul o tom, že poškvr­nil Dínu, jeho dcéru, a jeho synovia boli v­tedy s jeho dobyt­kom na poli, ale Jakob mlčal, až prišli. 6 A Chamor, otec Sichemov, vy­šiel k Jakobovi, aby hovoril s ním. 7 A synovia Jakobovi prišli s poľa, keď to počuli, a mužovia boli na­pl­není bolesťou a roz­hnevali sa veľmi, lebo vy­koval bláz­nov­stvo v Iz­raelovi, ležať s dcérou Jakobovou, čo sa tak nerobí. 8 A Chamor hovoril s nimi a vravel: Duša môj­ho syna Sichema visí na vašej dcére; daj­te mu ju, prosím vás, za ženu. 9 A sošvag­rite sa s na­mi; svoje dcéry dávaj­te nám, a naše dcéry ber­te sebe, 10 bývaj­te s na­mi, a zem bude pred vami; osaďte sa a ob­choduj­te s ňou a vlast­nite v nej. 11 Aj Sichem hovoril jej ot­covi a jej bratom: Nech naj­dem milosť vo vašich očiach, a čo mi po­viete, dám. 12 Žiadaj­te odo mňa akékoľvek veľké veno a dar, a dám, ako mi po­viete, len mi daj­te dievča za ženu. 13 A synovia Jakobovi od­povedali Sichemovi a Chamorovi, jeho ot­covi, ľs­tivo a tak i vraveli, pre­tože poškvr­nil Dínu, ich ses­tru. 14 Po­vedali im: Ne­môžeme urobiť takú vec, aby sme dali svoju ses­tru mužovi, ktorý nie je ob­rezaný, lebo to nám je mrz­kosťou. 15 Len na takýto spôsob vám po­volíme: ak budete jako my, aby sa vám ob­rezal každý mužs­kého po­hlavia. 16 Vtedy dáme svoje dcéry vám, a vaše dcéry budeme brať sebe. A tak budeme bývať s vami a budeme jed­ným ľudom. 17 Ale ak nás ne­pos­lúch­nete, aby ste sa ob­rezali, vez­meme svoju dcéru a poj­deme. 18 A ich slová sa ľúbily Chamorovi aj Sichemovi, synovi Chamorov­mu. 19 A mládenec ne­meškal urobiť tú vec, lebo sa mu veľmi ľúbila dcéra Jakobova, a on bol naj­váženejší zo všet­kých v dome svoj­ho ot­ca. 20 A Chamor prišiel i Sichem, jeho syn, k bráne svoj­ho mes­ta, a hovorili mužom svoj­ho mes­ta a riek­li: 21 Títo mužovia sa chovajú po­koj­ne na­proti nám; nech tedy bývajú v zemi a ob­chodujú s ňou, a zem, hľa, je dosť široká a prie­stran­ná pred nimi. Ber­me si ich dcéry za ženy a svoje dcéry dávaj­me im. 22 Avšak len na taký spôsob nám pri­volia mužovia bývať s na­mi, aby sme totiž boli jed­ným ľudom: keď sa nám ob­reže každý mužs­kého po­hlavia, ako sú aj oni ob­rezaní. 23 A pri tom či ich dobytok, ich majetok a všet­ky ich hovädá nebudú v­tedy naše? Len im po­voľme, a budú bývať s na­mi. 24 A po­slúch­li Chamora a Sichema, jeho syna, všet­ci, ktorí vy­chádzavali bránou jeho mes­ta, a ob­rezali sa všet­ci mužs­kého po­hlavia, všet­ci, ktorí vy­chádzavali bránou jeho mes­ta. 25 A stalo sa tretieho dňa, keď mali naj­väčšiu bolesť, že vzali dvaja synovia Jakobovi, Sime­on a Lévi, bratia Dínini, každý svoj meč a prišli smelo na mes­to a po­bili všet­kých mužs­kého po­hlavia. 26 I Chamora i Sichema, jeho syna, za­bili os­trím meča, a vez­múc Dínu z domu Sichemov­ho vy­šli. 27 Potom prišli synovia Jakobovi na po­bitých a olúpili mes­to, pre­tože poškvr­nili ich ses­tru. 28 Ich stádo drob­ného dobyt­ka, ich voly, ich oslov a to, čo bolo v mes­te a čo na poli, všet­ko pobrali. 29 Aj všet­ko ich imanie ako aj všetky ich malé deti a ich ženy zajali a zlúpili, i všet­ko, čo k­de bolo v k­torom dome. 30 A Jakob po­vedal Sime­onovi a Lévimu: Zar­mútili ste ma a spôsobili ste mi trápenie, lebo ste ma zo­sm­radili obyvateľom zeme, Kananejom a Ferezejom, a ja mám len málo ľudí. Ak sa shromaždia na mňa, za­bijú ma, a budem vy­hladený ja i môj dom. 31 A po­vedali: Či má niek­to zaobchodiť s našou ses­trou jako so smil­nicou?