Roháček › 1. Mojžišova › 47

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jozefovi bratia i Jakob pred faraonom.1 Po­tom prišiel Jozef a oznámil fara­onovi a riekol: Môj otec i moji bratia prišli so svojím drob­ným stádom a so svojím hovädzím dobyt­kom i so všet­kým, čo majú, z Kananej­skej zeme, a hľa, sú v zemi Gózena. 2 A pojal nie­koľkých svojich bratov, piatich mužov, a po­stavil ich pred fara­onom. 3 A fara­on po­vedal jeho bratom: Čo je vaše za­mest­nanie? A oni riekli fara­onovi: Tvoji služob­níci sú pastieri stáda; to sme my a to boli aj naši ot­covia. 4 A ešte riekli fara­onovi: Prišli sme po­hos­tíniť tu v zemi, lebo niet paše pre stádo, ktoré majú tvoji služob­níci, lebo je veľký hlad v Kananej­skej zemi, a tak teraz nech bývajú, prosíme, tvoji služob­níci v zemi Gózena. 5 A fara­on po­vedal Jozefovi a riekol: Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. 6 Egypt­ská zem je pred tebou. Osaď svoj­ho otca a svojich bratov v naj­lepšom k­raji zeme. Nech bývajú v zemi Gózena. A jest­li znáš, že sú medzi nimi súci mužovia chrab­rí, ustanovíš ich za správ­cov nad dobyt­kom, ktorý mám ja. 7 Po­tom vo­viedol Jozef Jakoba, svoj­ho ot­ca, a po­stavil ho pred fara­onom. A Jakob požeh­nal fara­ona. 8 A fara­on po­vedal Jakobovi: Koľko je dní rokov tvoj­ho života? 9 A Jakob odpovedal fara­onovi: Dní rokov môj­ho putovania je sto trid­sať rokov. Málo ich bolo, a zlé boly dni rokov môj­ho života a nedosiah­ly počtu dní rokov života mojich ot­cov za dní ich putovania. 10 A Jakob požeh­nal fara­ona a vy­šiel zp­red tvári fara­onovej. 11 A Jozef osadil svoj­ho otca a svojich bratov a dal im vlast­níc­tvo v Egypt­skej zemi, v naj­lepšom k­raji zeme, v zemi Ram­sesa, jako to rozkázal fara­on. 12 A Jozef za­opat­roval svoj­ho otca a svojich bratov a celý dom svoj­ho otca chlebom podľa počtu drobných detí. Jozef kúpi faraonovi celý Egypt.13 A nebolo chleba v celej zemi, pre­tože bol hlad veľmi veliký. A Egypt­ská zem i Kananej­ská zem bola celá vy­práh­la od hladu. 14 A Jozef sob­ral všet­ky peniaze, ktoré sa našly v Egypt­skej zemi a v Kananej­skej zemi, za obilie, ktoré kupovali, a Jozef vniesol peniaze do domu fara­onov­ho. 15 A keď už nebolo viacej peňazí v Egypt­skej zemi ani v Kananej­skej zemi, pri­chádzali všet­ci Egypťania k Jozefovi a vraveli: Daj nám chleba; lebo prečo máme zo­mrieť pred tebou, keď už nieto peňazí? 16 A Jozef riekol: Daj­te svoj dobytok, a dám vám za váš dobytok, ak už nieto peňazí. 17 Vtedy do­vied­li svoj dobytok k Jozefovi. A Jozef im dal chleba za kone, za drob­né stádo, za hovädzí statok a za oslov. A za­opat­roval ich ten rok chlebom za všetok ich dobytok. 18 A keď sa po­minul ten rok, prišli k nemu druhého roku a po­vedali mu: Nebudeme tajiť pred svojím pánom, že sa minuly všet­ky peniaze, a hovädzí dobytok je u nášho pána. Nezos­talo nám pred naším pánom ničoho krome nášho tela a našej zeme. 19 Prečo máme po­mrieť pred tvojimi očima i my i naša zem? Kúp nás i našu zem za chlieb, a budeme i my i naša zem služob­ník­mi fara­onovi, a daj nám semä, aby sme žili a ne­pom­reli, a ne­spust­ne zem. 20 A tak kúpil Jozef všet­ku zem egypt­skú fara­onovi. Lebo Egypťania predali každý svoje pole, pre­tože sil­ne doliehal na nich hlad, a zem sa dostala fara­onovi. 21 A čo do ľudu, pre­viedol ho do miest od jed­ného kon­ca hranice Egyp­ta po druhý. 22 Len zeme kňazov nekúpil, lebo kňazi mali ustanovenú čias­t­ku od fara­ona a jed­li svoju ustanovenú čias­t­ku, ktorú im dával fara­on; pre­to ne­predali svojej zeme. 23 A Jozef riekol ľudu: Hľa, kúpil som vás dnes i vašu zem fara­onovi. Tu máte semeno a budete osievať zem. 24 A keď bude bývať úroda, dáte pätinu fara­onovi, štyri čias­t­ky budú vám na osievanie poľa a na po­krm vám i tomu, čo bude vo vašich domoch, a na po­krm vašim deťom. 25 A po­vedali: Za­choval si nás pri živote. Nech naj­deme milosť v očiach svoj­ho pána a budeme služob­ník­mi fara­onovi. 26 A Jozef to učinil zákonom až do dnešného dňa na Egypt­skej zemi, aby sa dával faraonovi piaty diel; iba zem samých kňazov ne­stala sa fara­onovou. 27 A tak býval Iz­rael v Egypt­skej zemi, v zemi Gózena, a vlast­nili v nej a plodili sa a množili sa veľmi. Jakob chce byť pochovaný s otcami.28 A Jakob žil v Egypt­skej zemi sedem­násť rokov. A Jakobových dní, rokov jeho života, bolo sto štyrid­sať sedem rokov. 29 A pri­blížily sa dni Iz­raelove, aby zo­mrel. V­tedy zavolal svoj­ho syna Jozefa a riekol mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bed­ro a učiníš pri mne milo­sr­den­stvo a prav­du. Ne­pochovaj ma, prosím, v Egyp­te. 30 Ale budem ležať so svojimi ot­cami, a vy­nesieš ma z Egyp­ta a po­chováš ma v ich po­hrabišti. A riekol: Ja učiním podľa tvoj­ho slova. 31 Vtedy po­vedal: Pri­sahaj mi! A pri­sahal mu. A Iz­rael sa po­klonil na hlavu s­vojej palice.