Roháček › 1. Mojžišova › 18

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Nebeskí hostia u Abraháma.1 Po­tom sa mu ukázal Hos­podin v dúb­rave Mam­reho, keď sedel pri dveriach stánu za horúčavy dňa. 2 A keď po­z­dvihol svoje oči, videl a hľa, traja mužovia stáli na­proti ne­mu. A keď ich uvidel, bežal im v ús­trety odo dverí stánu a po­klonil sa k zemi. 3 A po­vedal: Môj Pane, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, ne­obídi svoj­ho služob­níka! 4 Dovoľ, prosím, nech sa donesie trochu vody, a umyte svoje nohy a oprite sa pod stromom. 5 A donesiem kúsok chleba, a po­sil­nite svoje srd­ce; po­tom poj­dete ďalej, lebo veď práve preto aj idete pop­ri svojom služob­níkovi. A riek­li: Učiň tak, ako si po­vedal. 6 Vtedy sa ponáhľal Ab­rahám do stánu k Sáre a po­vedal: Vez­mi rých­le tri saty jem­nej bielej múky, za­mies a sprav koláče. 7 Potom bežal Ab­rahám k stádu rožného dobyt­ka a vzal út­le teľa dob­ré a dal sluhovi, ktorý sa ponáhľal, aby ho pri­pravil. 8 A tak vzal mas­la, mlieka a teľa, ktoré pri­pravil, a položil to pred nich a sám stál pri nich pod stromom, a jed­li. Sáre zasľúbený syn.9 A riek­li mu: Kde je Sára, tvoja žena? A on povedal: Hľa, v stáne je. 10 A riekol: Is­tot­ne sa na­vrátim k tebe podľa času života, a hľa, Sára, tvoja žena, bude mať syna. A Sára počúvala pri dveriach stánu, ktoré boly za ním. 11 A Ab­rahám a Sára boli starí, pošlí vekom. Sáre už bolo pre­stalo byť, ako bývalo ženám. 12 Pre­to sa smiala Sára sama v sebe a riek­la: Či keď som sa už zo­starela, bude mi roz­koš? A môj pán je tiež už starý. 13 A Hos­podin riekol Ab­rahámovi: Prečo sa smiala Sára a riek­la: Či ozaj porodím ja, ktorá som už stará? 14 Či je azda nejaká vec ne­možnou Hos­podinovi? Na určený čas zase sa na­vrátim k tebe podľa času života, a Sára bude mať syna. 15 A Sára za­prela a riek­la: Ne­smiala som sa; lebo sa bála. Ale Hos­podin riekol: Nie, ale smiala si sa. Predpoveď o zkaze Sodomy. Prímluva Abrahámova.16 Po­tom vstali mužovia od­tiaľ a ob­rátili svoju tvár k Sodome. A Ab­rahám išiel s nimi, aby ich od­prevadil. 17 A Hos­podin riekol: Či budem tajiť pred Ab­rahámom, čo učiním, 18 keďže Ab­rahám is­tot­ne bude veľkým národom a moc­ným, a budú v ňom požeh­nané všet­ky národy zeme?! 19 Lebo ho znám, pre­tože pri­káže svojim synom a svoj­mu domu po sebe, a tak budú os­tríhať ces­tu Hos­podinovu činiac spraved­livosť a súd, aby Hos­podin uviedol na Ab­raháma to, čo hovoril o ňom. 20 Vtedy riekol Hos­podin: Krik Sodomy a Gomory je veľký, a ich hriech je veľmi ťažký. 21 Pre­to nech sos­túpim ta a uvidím, či vy­konali všet­ko tak podľa jej kriku, ktorý prišiel ku mne, a jest­li nie, tedy zviem. 22 A mužovia ob­rátiac sa od­tiaľ išli do Sodomy. Ale Ab­rahám stál ešte vždy pred Hos­podinom. 23 A Ab­rahám pri­stúpil a po­vedal: Či azda za­hladíš spraved­livého s bez­božným? 24 Snáď je päťdesiat spraved­livých v tom mes­te, či pred­sa len za­hladíš a ne­od­pus­tíš mies­tu pre päťdesiatich spraved­livých, ktorí sú v ňom? 25 Kdeže by si učinil takú vec, aby si usmr­til spraved­livého s bez­božným, a aby bol spraved­livý zrov­na taký jako bez­božný! Nech je to preč od teba! Či azda sud­ca celej zeme ne­učiní súdu? 26 A Hos­podin riekol: Ak naj­dem v Sodome päťdesiat spraved­livých, v tom mes­te, od­pus­tím pre nich celému tomu mies­tu. 27 A Ab­rahám od­povedal a riekol: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svoj­mu Pánovi, kým som ja prach a popol. 28 Snáď chýbajú do tých päťdesiatich spraved­livých piati; či zkazíš pre tých piatich celé to mes­to? A riekol: Nez­kazím, jest­li tam naj­dem štyrid­saťpäť. 29 A ešte mu hovoril Ab­rahám a riekol: Snáď sa tam naj­dú štyrid­siati. - A riekol: Ne­učiním pre tých štyrid­siatich. 30 A zase povedal Abrahám: Prosím, nech sa ne­hnevá môj Pán, že budem ešte hovoriť: Snáď sa tam naj­dú trid­siati. - A riekol: Ne­učiním, jest­li tam naj­dem trid­siatich. 31 A zase povedal: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svoj­mu Pánovi. Snáď sa tam naj­dú dvad­siati. - A riekol: Nez­kazím pre tých dvad­siatich. 32 A ešte povedal: Prosím, nech sa neráči na­hnevať môj Pán, a nech mi je do­volené už len ten­to raz hovoriť: snáď sa tam naj­dú desiati. - A riekol: Nez­kazím pre tých desiatich. 33 A Hos­podin odišiel hneď, ako do­hovoril s Ab­rahámom. A Ab­rahám sa na­vrátil na svoje mies­to.