Roháček › 1. Mojžišova › 49

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jakob prorocky žehná svojich synov.1 A Jakob po­volal svojich synov a riekol: Sídite sa, a oznámim vám, čo sa bude s vami diať v po­zdejších dňoch. 2 Shromaždite sa a počuj­te, synovia Jakobovi, počuj­te Iz­raela, svoj­ho ot­ca! 3 Rúben, ty si môj pr­vorodený, moja sila a počiatok mojej vlády, pred­né dôs­toj­nos­ti a pred­né moci. 4 Zkypenie u teba jako z­kypenie vody; nebudeš vy­nikať, lebo si vy­stúpil na ložu svoj­ho ot­ca. Vtedy si poškvr­nil moju po­steľ vy­stúpiac na ňu. 5 Sime­on a Lévi sú bratia; ich meče sú nás­troj­mi ukrut­nos­ti. 6 Nech ne­voj­de moja duša do ich rady a moja sláva nech sa ne­pripojí k ich shromaždeniu, lebo vo svojom hneve za­vraždili muža a vo svojej samovôli pod­rezali volovi žily. 7 Zlorečený ich hnev, pre­tože bol násilnícky, a ich prch­livosť, pre­tože bola tvr­dá. Roz­delím ich v Jakobovi a rozp­týlim ich v Iz­raelovi. 8 Júda, teba budú chváliť tvoji bratia. Tvoja ruka bude na šiji tvojich ne­priateľov. Klaňať sa ti budú synovia tvoj­ho ot­ca. 9 Júda je ľvíča. Od lúpeže, môj synu, od­išiel si hore. Sklonil sa, leží jako lev a jako ľvica; kto ho zo­budí, aby vstal?! 10 Ne­uh­ne ber­la od Júdu ani palica zákonodarcu zpomedzi jeho kolien, do­kiaľ ne­prij­de Šílo, a jeho budú po­slúchať národy. 11 Pri­viaže svoje osľa na vinič a na výbor­nú révu syna svojej os­lice; operie svoje rúcho vo víne a v krvi hroz­na svoj odev. 12 Bude tmavších očí nad víno, a belších zubov nad mlieko. 13 Za­bulon, bude bývať smerom ku brehu mora a sám bude prí­stavom lodí, a jeho hranica sa po­tiah­ne na Sidon. 14 Izachár, kost­natý osol silný, ktorý leží medzi dvoma ohradami. 15 Keď uvidí od­počinok, že je dobrý, a zem, že je roz­košná, zo­hne svoje plece, aby niesol bremä a slúžiac bude dávať daň. 16 Dán, bude súdiť svoj ľud ako jed­no z pokolení Iz­raelových. 17 Dán bude hadom na ces­te, jedovatým hadom rohatým na chod­níku, ktorý štípe päty koňa, aby padol jeho jaz­dec nazad. 18 Na tvoje spasenie očakávam, Hos­podine! 19 Gád, zá­stup ho bude sovierať, ale na­po­sledy on sov­rie. 20 Z Asera? Jeho chlieb bude samá tučnota, a on bude dodávať roz­košné pot­raviny kráľovské. 21 Naf­tali, vy­pus­tená jelenica, ktorý dáva krás­ne reči. 22 Jozef je syn plod­ného stromu, syn plod­ného ­stromu nad prameňom; jeho letoras­ty vy­chádzajú na múr. 23 Boli ho na­pl­nili hor­kosťou; strieľali do neho a útočili na neho strel­ci, s­trieľajúci strely z lučišťa. 24 No, jeho lučište zo­stalo v sile, a pružnými zo­stávajú ramená jeho rúk od rúk moc­ného Boha Jakobovho, od­tiaľ pas­tier, kameň Iz­raelov, 25 od sil­ného Boha, Boha tvojho ot­ca, ktorý ti bude po­máhať, a od Všemohúceho, ktorý ťa požeh­ná požeh­naním neba s hora, požeh­naniami hl­biny, ktorá sa roz­kladá pod zemou dole, požeh­naniami pŕs a lona. 26 Požeh­nania tvoj­ho otca budú moc­nejšie ako boly požehnania mojich pred­kov, a to až po hranice večných brehov; budú s­ložené na hlavu Jozefovu, na temeno nazareja jeho bratov. 27 Ben­jamin bude jako dravý vlk; ráno bude jesť lúpež a na večer roz­delí korisť. Jakob hovorí o svojej smrti a zomrie.28 To všet­ko sú po­kolenia Iz­raelove, k­torých je dvanásť. A to je to, čo im hovoril ich otec, a požeh­nal ich, každého z nich požeh­nal podľa toho, jaké bolo ktorého požeh­nanie. 29 A pri­kázal im a riekol im: Ja budem pri­pojený k svoj­mu ľudu. Po­chovaj­te ma k mojim ot­com, do jas­kyne, ktorá je na poli Ef­rona Hetej­ského, 30 v jas­kyni, ktorá je na poli Mach­pela, ktorá je naproti Mam­remu, v Kananej­skej zemi, ktorú to jas­kyňu kúpil Ab­rahám i s poľom od Ef­rona Hetej­ského, aby mu bolo vlastníctvom na pohrabište. 31 Tam po­chovali Ab­raháma i Sáru, jeho ženu; tam po­chovali Izáka i Rebeku, jeho ženu, a tam som ja pochoval Leu. 32 Pole i jas­kyňa, ktorá je na ňom, je kúpou od synov Heta. 33 A keď pre­stal Jakob pri­kazovať svojim synom, vy­ložil svoje nohy na po­steľ a zo­mrel a bol pri­pojený k svoj­mu ľudu.