Evanjelický › 1. Mojžišova › 24

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Elíezer hľadá Izákovi ženu1 Ab­rahám bol už starý a zošlý vekom; Hos­podin ho vo všet­kom požeh­nával. 2 Tu po­vedal Ab­rahám naj­staršiemu sluhovi svoj­ho domu, správ­covi celého svoj­ho majet­ku: Polož si, prosím, ruku pod moje bed­rá! 3 Za­viažem ťa prísahou na Hos­podina, Boha nebies a zeme, že môj­mu synovi ne­vyberieš ženu z dcér Kanaán­cov, medzi ktorými bývam, 4 ale pôj­deš do mojej vlas­ti a k môj­mu príbuzen­stvu a vy­berieš ženu pre môj­ho syna Izáka. 5 Sluha mu od­povedal: Keby však tá žena nebola ochot­ná ísť so mnou do tej­to krajiny, či mám po­tom od­viesť tvoj­ho syna späť do krajiny, z ktorej si sa vy­sťahoval? 6 A Ab­rahám mu od­povedal: Chráň sa od­viesť mi syna tam späť. 7 Hos­podin, Boh nebies, ktorý ma vy­viedol z môj­ho ot­cov­ského domu, z mojej vlas­ti, a ktorý hovoril so mnou a tak­to mi pri­sahal: Tvoj­mu po­tom­stvu dám túto krajinu! On sám pošle pred tebou an­jela, aby si vy­bral od­tiaľ ženu pre môj­ho syna. 8 Ak by však žena nebola ochot­ná ísť s tebou, budeš zbavený tej­to prísahy, mne danej. Len mi syna ne­od­veď tam späť. 9 Vtedy sluha položil ruku pod bed­rá svoj­mu pánovi Ab­rahámovi a od­prisahal mu to. 10 Po­tom sluha vzal spomedzi tiav svoj­ho pána desať a od­išiel, majúc v rukách roz­ličné cen­nos­ti svoj­ho pána. Vy­bral sa a šiel do mezopotám­skej Sýrie, do Náchórov­ho mes­ta. 11 Pod­večer, o tom čase, keď ženy vy­chádzali na­berať vodu, nechal svoje ťavy od­dychovať von­ku pred mes­tom pri stud­ni. 12 A po­vedal: Hos­podine, Bože môj­ho pána Ab­raháma, do­praj mi dnes šťast­né stret­nutie a pre­ukáž milosť môj­mu pánovi Ab­rahámovi. 13 Aj­hľa, stojím pri prameni a dcéry mužov mes­ta vy­chádzajú na­berať vodu 14 Ak deva, ktorej po­viem: Na­chýľ svoj džbán, aby som sa na­pil, po­vie: Napi sa, ba aj ťavy ti na­pojím, nech ona bude tou, ktorú si určil svoj­mu služob­níkovi Izákovi; podľa toho po­znám, že si pre­ukázal milosť môj­mu pánovi. 15 Ešte ani nedohovoril, a hľa, s džbánom na pleci pri­chádzala Rebeka, ktorá sa narodila Betúélovi, synovi Mil­ky, ženy Ab­rahámov­ho brata Náchóra. 16 Deva bola veľmi krás­na na po­hľad, bola pan­nou a muž ju ešte ne­poz­nal; zo­stúpila k prameňu, na­pl­nila džbán a vy­šla hore. 17 Tu jej sluha po­behol v ús­trety a po­vedal: Dajže sa mi na­piť trochu vody zo svoj­ho džbána. 18 Ona od­vetila: Napi sa, pane; chyt­ro si spus­tila džbán na ruku a dala sa mu na­piť. 19 Keď sa mu dala na­piť, po­vedala: Aj tvojim ťavám na­beriem, nech sa dob­re na­pijú. 20 Chyt­ro vy­liala džbán do žľabu a bežala k stud­ni znovu na­brať; tak na­brala všet­kým jeho ťavám. 21 Muž ju mlčky po­zoroval, aby zis­til, či Hos­podin ús­pechom korunoval jeho ces­tu, alebo nie. 22 Keď sa ťavy dob­re na­pili, muž vy­bral zlatý krúžok do nosa vo váhe pol šekela, i dva náram­ky na jej ruky vo váhe desať šekelov zlata 23 a opýtal sa: Po­vedz mi, čia si ty dcéra? Budeme mať v dome tvoj­ho otca mies­to prenocovať? 24 Ona mu od­povedala: Som dcéra Betúéla, syna Mil­ky, ktorého porodila Náchórovi. 25 Ďalej mu po­vedala: Slamy i krmu máme hoj­nosť, aj mies­ta na nocľah. 26 Tu muž padol na kolená, po­klonil sa pred Hos­podinom 27 a po­vedal: Požeh­naný Hos­podin, Boh môj­ho pána, Ab­raháma, ktorý môj­mu pánovi ne­odňal svoju milosť a ver­nosť. Na­ozaj som na ces­te, ktorou ma Hos­podin pri­viedol do domu príbuz­ných môj­ho pána. 28 Po­tom deva bežala vy­rozp­rávať domácim svojej mat­ky všet­ko, čo sa stalo. 29 Rebeka mala brata, menom Lábán, a Lábán vy­behol ku mužovi pri prameni. 30 Keď videl krúžok a náram­ky ses­tre na rukách, a keď počul slová svojej ses­try Rebeky: Tak mi hovoril ten muž, - prišiel k mužovi, ktorý ešte vždy stál pri ťavách nad prameňom, 31 a po­vedal mu: Voj­di, požeh­naný Hos­podinov, prečo stojíš von­ku? Veď som pri­pravil dom i mies­to pre ťavy. 32 Vtedy muž vošiel do domu; Lábán od­sed­lal ťavy a dal im slamu a krm, jemu i mužom, ktorí boli s ním, dal vodu na umytie nôh. 33 Keď mu dali jesť, po­vedal: Nebudem jesť, kým ne­poviem svoje po­slanie. A oni po­vedali: Hovor! 34 Po­tom rozp­rával: Som sluha Ab­rahámov. 35 Hos­podin veľmi požeh­nal môj­ho pána, tak že sa vzmohol; dal mu ovce i dobytok, strieb­ro, zlato, sluhov i služob­nice, ťavy i oslov. 36 Sára, žena môj­ho pána, porodila môj­mu pánovi v jeho starobe syna a on mu dal všet­ko, čo mal. 37 Ale mňa môj pán za­viazal prísahou tak­to: Neber pre môj­ho syna ženu z dcér Kanaán­cov, v krajine ktorých bývam, 38 ale choď do môj­ho ot­cov­ského domu, k mojej rodine, a vy­ber ženu pre môj­ho syna. 39 Keď som môj­mu pánovi po­vedal: Možno tá žena nebude chcieť ísť so mnou, 40 on mi od­vetil: Hos­podin, pod do­hľadom ktorého žijem, pošle s tebou svoj­ho an­jela a urobí ti ces­tu šťast­nou, aby si mohol pre môj­ho syna vy­brať ženu z mojej rodiny a z môj­ho ot­cov­ského domu. 41 Budeš však od mne danej prísahy oslobodený, ak prídeš k mojej rodine a nedajú ti ju; tak budeš oslobodený od prísahy mne danej. 42 Keď som dnes prišiel k prameňu, po­vedal som: Hos­podine, Bože môj­ho pána Ab­raháma, ak mi chceš ces­tu, ktorú konám, urobiť šťast­nou, 43 aj­hľa, stojím pri prameni vody, nech deva, ktorá vy­j­de na­berať vodu a ktorej po­viem: Daj sa mi na­piť trochu vody zo svoj­ho džbána, - 44 mi po­vie: Napi sa a na­beriem aj tvojim ťavám; nech ona bude tou ženou, ktorú Hos­podin určil synovi môj­ho pána. 45 A ešte som ani nedohovoril, keď s džbánom na pleci pri­chádzala Rebeka a zo­stúpila k prameňu. Keď na­brala, po­vedal som jej: Daj sa mi na­piť! 46 Nato rých­lo spus­tila džbán z pleca a po­vedala: Napi sa, ba aj ťavy ti na­pojím. Na­pil som sa a ona na­pojila aj ťavy. 47 Vtedy som sa jej tak­to opýtal: Čia si ty dcéra? A ona od­povedala: Som dcéra Náchórov­ho syna Betúéla, ktorého mu porodila Mil­ká. Nato som jej dal zlatý krúžok do nosa a náram­ky na ruky. 48 Padol som na kolená, sklonil som sa pred Hos­podinom a dob­rorečil som Bohu Ab­raháma, môj­ho pána, Hos­podinovi, ktorý ma viedol po správ­nej ces­te, aby som dcéru príbuz­ného môj­ho pána vzal pre jeho syna. 49 A teraz, ak chcete môj­mu pánovi pre­ukázať lás­kavosť a ver­nosť, po­vedz­te mi to; ak však nie, po­vedz­te mi to tiež, a ja sa ob­rátim na­pravo alebo naľavo. 50 Vtedy Lábán a Betúél od­povedali: Táto vec vy­šla od Hos­podina, ne­môžeme ti na to od­povedať ani po zlom ani po dob­rom. 51 Tu hľa, pred tebou je Rebeka, vez­mi ju a choď. Nech sa stane ženou syna tvoj­ho pána, ako hovoril Hos­podin. 52 Keď Ab­rahámov sluha počul ich slová, po­klonil sa Hos­podinovi až po zem. 53 Po­tom sluha vy­ňal striebor­né a zlaté šper­ky i šaty a dal ich Rebeke; aj jej bratovi a jej mat­ke daroval cen­nos­ti. 54 Po­tom sa najed­li a na­pili, on i mužovia ktorí boli s ním, a prenocovali tam. Keď ráno vstali, po­vedal: Pre­pusťte ma k môj­mu pánovi! 55 Ale jej brat a mat­ka po­vedali: Nech dievča zo­stane ešte asi desať dní s na­mi, po­tom môže ísť. 56 Ale on im od­povedal: Ne­zdržuj­te ma, lebo Hos­podin korunoval moju ces­tu ús­pechom; pre­pusťte ma, nech idem k svoj­mu pánovi. 57 Nato od­vetili: Za­voláme dievča a opýtame sa ho. 58 Za­volali Rebeku a opýtali sa jej: Pôj­deš s tým­to mužom? A ona od­povedala: Pôj­dem. 59 Vtedy pre­pus­tili svoju ses­tru Rebeku i jej varov­kyňu, aj Ab­rahámov­ho sluhu a jeho mužov. 60 Požeh­nali Rebeku a po­vedali jej: Ses­tra naša, staň sa mat­kou tisícom mnohých tisícov a tvoje po­tom­stvo nech zauj­me brány svojich ne­praj­níkov. 61 Vy­brala sa teda Rebeka i jej dievčatá, vy­sad­li na ťavy a šli za tým mužom. Tak vzal sluha Rebeku a od­išiel. Izák sa stretá s Rebekou62 Izák práve pri­chádzal od stud­ne Lachaj Róí; býval totiž v krajine Negeb. 63 Keď sa chýlilo k večeru, Izák vy­šiel na pole roz­jímať; vtom po­z­dvihol oči a za­zrel pri­chádzať ťavy. 64 Aj Rebeka po­z­dvih­la oči a za­zrela Izáka, zo­sad­la z ťavy 65 a opýtala sa sluhu: Kto je tam­ten muž, ktorý kráča poľom nám v ús­trety? A sluha od­povedal: To je môj pán! Vtedy vzala závoj a za­halila sa. 66 Po­tom sluha vy­rozp­rával Izákovi všet­ko, čo vy­konal. 67 Izák ju vo­viedol do stanu svojej mat­ky Sáry. Vzal si Rebeku za ženu a za­miloval si ju. Tak Izák našiel útechu po smr­ti svojej mat­ky.