Evanjelický › 1. Mojžišova › 47

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jákob pred faraónom1 Po­tom vošiel Jozef a oznámil faraónovi: Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi ov­cami, s dobyt­kom i so všet­kým, čo majú, a teraz sú v krajine Góšen. 2 Spomedzi svojich bratov vzal päť mužov a pred­stavil ich faraónovi. 3 Vtedy sa faraón opýtal jeho bratov: Čo je vaším za­mest­naním? Oni od­povedali faraónovi: Pas­tieri oviec sú tvoji služob­níci, my aj naši ot­covia. 4 Po­tom po­vedal faraónovi: Prišli sme bývať do tej­to krajiny ako cudzin­ci, keďže nieto pas­tvy pre ovce tvojich služob­níkov, lebo v Kanaáne je veľký hlad. Do­voľ teda tvojim služob­níkom bývať v krajine Góšen. 5 Nato po­vedal faraón Jozefovi: Teda tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. 6 Máš celý Egypt pred sebou, usaď otca i bratov v naj­lepšej čas­ti krajiny, nech bývajú v krajine Góšen. Ak po­znáš medzi nimi súcich ľudí, urob ich správ­cami nad stádami, ktoré mám. 7 Vtedy Jozef vo­viedol svoj­ho ot­ca, a keď ho pred­stavil faraónovi, Jákob po­zdravil faraóna so žeh­naním. 8 I opýtal sa faraón Jákoba: Koľko máš rokov? 9 Jákob faraónovi od­povedal: Celý čas môj­ho putovania je stot­rid­sať rokov; krát­ke a nedob­ré boli roky môj­ho života; vek môj­ho života nedosiahol počet rokov života mojich ot­cov. 10 Keď faraóna po­zdravil so žeh­naním, od­išiel od neho. 11 Jozef usadil svoj­ho otca i bratov a dal im majet­ky v Egyp­te, a to naj­lepšie čas­ti krajiny, v krajine Rameses, ako pri­kázal faraón. 12 Tak Jozef živil svoj­ho ot­ca, bratov a celú rodinu chlebom podľa počtu jej prís­lušníkov. Následky hladu v Egypte13 Na celej zemi nebolo chleba, lebo hladomor bol veľmi veľký, takže bol zmorený Egypt i Kanaán. 14 Jozef zo­zbieral všet­ky peniaze, ktoré boli v Egyp­te a Kanaáne a ktoré zís­kal za obilie, čo ľudia kupovali. Jozef od­vádzal peniaze do faraónov­ho domu. 15 Keď sa v Egyp­te i Kanaáne minuli peniaze, prišli všet­ci Egypťania k Jozefovi a po­vedali: Daj nám chleba! Prečo máme zo­mrieť pred tebou, keď ne­máme peňazí? 16 Jozef im po­vedal: Daj­te mi svoje stáda a ja vám dám chleba za vaše stáda, ak ne­máte peňazí. 17 Vtedy do­vied­li k Jozefovi svoje stáda a Jozef im dal chleba za kone, ov­ce, dobytok a za os­ly. Tak ich toho roku za všet­ky ich stáda za­opat­roval chlebom. 18 Keď sa rok minul, na druhý rok prišli k nemu a po­vedali mu: Ne­tajíme pred svojím pánom, že nielen peniaze sa nám minuli, ale i stáda dobyt­ka už pat­ria nášmu pánovi: ne­os­talo nám pred naším pánom nič, iba naše telá a naša pôda. 19 Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my a naša pôda? Kúp nás i našu pôdu za chlieb a my aj so svojou pôdou budeme ot­ročiť faraónovi; daj nám osiva, aby sme os­tali nažive a ne­pom­reli, a aby nám pôda ne­spu­stla. 20 Tak Jozef vy­kúpil všet­ku pôdu Egyp­ta pre faraóna, lebo všet­ci Egypťania pop­redali svoje polia, pre­tože hlad na nich tvrdo doliehal. Tak sa krajina stala faraónovou 21 a ľud od jed­ného kon­ca územia Egyp­ta po druhý urobil ot­rok­mi. 22 Len pôdu kňazov ne­vykúpil, lebo kňazi mali pev­ný dôchodok a žili z dôchod­ku, čo im dával faraón; pre­to svoju pôdu ne­museli predať. 23 Vtedy Jozef po­vedal ľudu: Aj­hľa, dnes som vás i vašu pôdu kúpil pre faraóna; tu máte osivo, ob­sej­te pôdu! 24 Ale z úrody piatu čias­t­ku odo­vzdáte faraónovi a štyri čias­t­ky zo­stanú vám za ob­siatie poľa a na výživu vašich detí. 25 Nato po­vedali: Za­choval si nás nažive; ak náj­deme priazeň v očiach svoj­ho pána, budeme faraónovými ot­rok­mi. 26 Z toho Jozef urobil zákon o egypt­skej pôde, plat­ný až do dnešného dňa, podľa ktorého pätinu sú po­vin­ní od­vádzať faraónovi, jedine pôda kňazov sa ne­stala faraónovou. Jákobova posledná žiadosť27 Tak sa Iz­rael usadil v Egyp­te, v krajine Góšen; udomác­nili sa v nej, množili sa a veľmi sa roz­rást­li. 28 Jákob žil v Egyp­te sedem­násť rokov a cel­kový počet rokov Jákobov­ho života bol stoštyrid­saťsedem. 29 Keď sa Iz­raelovi pri­blížili dni jeho smr­ti, za­volal syna Jozefa a po­vedal mu: Ak som našiel priazeň v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bed­ro a pre­ukáž mi lás­kavosť a ver­nosť: ne­pochovaj ma v Egyp­te. 30 Rád by som ležal pri svojich ot­coch, od­nes ma teda z Egyp­ta a po­chovaj ma v ich hrob­ke. On od­povedal: Urobím podľa tvoj­ho slova. 31 On však po­vedal: Pri­sahaj mi! A keď mu pri­sahal, Iz­rael sa sklonil ku hlave po­stele.