Evanjelický › 1. Mojžišova › 26

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Izák v Geráre. Zmluva s Abímelechom1 V krajine však na­stal hlad - iný než pr­vý hlad, ktorý bol za čias Ab­rahámových - pre­to Izák od­išiel do Geráru k filištín­skemu kráľovi Abímelechovi. 2 Zjavil sa mu Hos­podin a riekol: Nechoď do Egyp­ta, os­taň v krajine, o ktorej ti po­viem. 3 Po­bud­ni v tej­to krajine ako cudzinec; budem s tebou a požeh­nám ťa, lebo tebe a tvoj­mu po­tom­stvu dám všet­ky tieto krajiny; tak spl­ním prísahu, ktorú som dal tvoj­mu ot­covi Ab­rahámovi. 4 Rozm­nožím tvoje po­tom­stvo ako nebes­ké hviez­dy; tvoj­mu po­tom­stvu dám všet­ky tieto krajiny a požeh­nané budú v tvojom po­tom­stve všet­ky národy zeme, 5 pre­tože Ab­rahám po­slúchol môj hlas a za­chovával moje nariadenia, moje príkazy, moje ustanovenia a zákony. 6 A Izák zo­stal v Geráre. 7 Keď sa mužovia toh­to mes­ta pýtali na jeho ženu, po­vedal: Je to moja ses­tra. Bál sa po­vedať: Je to moja žena; mys­lel si: Aby ma mužovia toho mies­ta nezabili pre Rebeku, keďže je krás­na na po­hľad. 8 Keď tam bol už dl­hší čas, filištín­sky kráľ Abímelech po­zrel von oblokom a videl, ako sa Izák lás­kal so svojou ženou Rebekou. 9 Vtedy si Abímelech za­volal Izáka a po­vedal mu: Tak hľa, pred­sa je to tvoja žena! Ako si mohol po­vedať, že je to tvoja ses­tra? Izák mu od­povedal: Pre­tože som si po­mys­lel: Aby som pre ňu nezom­rel. 10 Abímelech však po­vedal: Čo si nám to vy­konal? Málo chýbalo, že nie­kto z ľudu ne­spal s tvojou ženou, a tak by si bol uvalil vinu na nás. 11 Vtedy Abímelech vy­dal celému ľudu ten­to roz­kaz: Ktokoľvek by sa dot­kol toh­to muža alebo jeho ženy, určite pre­pad­ne smr­ti. 12 Po­tom Izák v tej krajine sial; v tom roku žal stonásob­ne, lebo mu požeh­nal Hos­podin. 13 Tak sa ten­to muž vzmohol a vzmáhal sa vždy viac a viac, až kým veľmi nez­bohatol. 14 Mal stáda oviec a dobyt­ka i mnoho služob­níc­tva, takže mu Filištín­ci závideli. 15 Všet­ky stud­ne, čo vy­kopali sluhovia jeho otca za čias jeho otca Ab­raháma, Filištín­ci za­sypali a za­hádzali zeminou. 16 Vtedy Abímelech po­vedal Izákovi: Odíď od nás, lebo si omnoho moc­nejší ako my. 17 Nato Izák od­išiel od­tiaľ, usadil sa v gerár­skom údolí a os­tal tam bývať. 18 Izák znovu vy­kopal stud­ne, čo vy­kopali za čias jeho otca Ab­raháma, ktoré však Filištín­ci po smr­ti Ab­rahámovej za­sypali, a po­menoval ich tak, ako ich po­menoval jeho otec. 19 Keď Izákovi sluhovia kopali v údolí, našli tam žried­lo čer­stvej vody. 20 Ale gerár­ski pas­tieri sa hádali s Izákovými pas­tier­mi a hovorili: Voda je naša. Pre­to po­menovali tú studňu Ések , lebo sa s ním hádali. 21 Po­tom vy­kopali druhú, ale aj o tú sa hádali, a po­menovali ju Sit­ná . 22 Keď sa Izák od­tiaľ po­hol, vy­kopal ďalšiu studňu; o tú sa už ne­vadili. Vtedy ju po­menoval Rechóbót a po­vedal: Teraz nám dal Hos­podin voľný pries­tor, aby sme sa rozm­nožili v krajine. Izák v Beér-Šebe23 Od­tiaľ od­išiel do Beér-Šeby. 24 Tej noci sa mu zjavil Hos­podin a riekol: Ja som Boh tvoj­ho otca Ab­raháma; neboj sa, lebo ja som s tebou. Požeh­nám ťa a rozm­nožím tvoje po­tom­stvo kvôli svoj­mu sluhovi Ab­rahámovi. 25 Po­stavil tam ol­tár a vzýval meno Hos­podinovo; tam si roz­ložil stan. Izákovi sluhovia tam vy­kopali studňu. 26 Tu k nemu prišiel Abímelech z Geráru so svojím priateľom Achuzatom a so svojím voj­vod­com Píchólom. 27 Vtedy im Izák po­vedal: Prečo pri­chádzate ku mne, keď ma nenávidíte a po­slali ste ma preč od seba? 28 Oni od­povedali: Jas­ne sme videli, že Hos­podin je s tebou, tak sme si po­vedali: Nech je medzi nami záväz­ná prísaha: chceme uzav­rieť s tebou zmluvu, 29 že nám ne­urobíš nič zlého, ako sme ani my tebe ne­ub­lížili, len dob­ré sme ti pre­ukazovali a pre­pus­tili sme ťa v po­koji. Ty si teraz požeh­naný Hos­podinov. 30 Vtedy im pri­pravil hos­tinu a oni sa najed­li a na­pili. 31 Za­včas rána vstali a pri­sahali si na­vzájom. Keď ich Izák pre­pus­til, od­išli od neho v po­koji. 32 V ten is­tý deň prišli Izákovi sluhovia a o stud­ni, ktorú vy­kopali, mu oznámili: Našli sme vodu. 33 On ju po­menoval Šebuá ; pre­to sa to mes­to volá Beér-Šeba až do dnešného dňa. 34 Keď mal Ézav štyrid­sať rokov, vzal si za ženu Juditu, dcéru Chetej­ca Beériho, a Basematu, dcéru Chetej­ca Élóna. 35 Tieto str­pčovali život Izákovi a Rebeke.