Evanjelický › 1. Mojžišova › 15

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Hospodinova zmluva s Abrámom1 Po tých­to udalos­tiach za­znelo Ab­rámovi vo videní slovo Hos­podinovo: Neboj sa, Ab­rám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká od­mena. 2 Ab­rám však po­vedal: Hos­podine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bez­det­ný a dedičom môj­ho domu bude damašs­ký Elíezer. 3 Ďalej po­vedal Ab­rám: Hľa, nedal si mi po­tom­stvo a sluha narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. 4 Tu za­znelo mu slovo Hos­podinovo: Ten­to nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vy­j­de z tvoj­ho tela. 5 Po­tom ho vy­viedol von a riekol: Po­hliad­ni na nebesá a spočítaj hviez­dy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvoj­ho po­tom­stva. 6 I uveril Hos­podinovi a On mu to počítal za spravod­livosť. 7 Po­tom mu riekol: Ja som Hos­podin, ktorý ťa vy­viedol z Chal­dej­ského Úru, aby som ti dal túto krajinu do vlast­níc­tva. 8 On však po­vedal: Hos­podine Pane, podľa čoho po­znám, že bude mojím vlast­níc­tvom? 9 Nato mu riekol: Dones mi troj­ročnú jalovicu, troj­ročnú kozu, troj­ročného barana, hrd­ličku a holúbä. 10 Keď to všet­ko doniesol, poroz­tínal ich na polo­vice a jed­nu polo­vicu položil oproti druhej, ale vtákov neroz­tínal. 11 Draví vtáci sa zlietali na mŕt­ve telá, ale Ab­rám ich od­háňal. 12 Pri západe sln­ka padol na Ab­ráma tvr­dý spánok a pre­pad­la ho úz­kosť z veľkej tem­noty. 13 Po­tom riekol Hos­podin Ab­rámovi: Uvedom si, že tvoji po­tom­ci budú prišel­ci v krajine, ktorá im ne­pat­rí, zo­tročia ich a za štyris­to rokov ich budú utláčať; 14 ale súdiť budem aj národ, ktorému oni budú slúžiť; no po­tom vy­j­dú s veľkým imaním. 15 Ty však v po­koji voj­deš ku svojim ot­com a budeš po­chovaný v požeh­nanej starobe. 16 Až štvr­té po­kolenie sa na­vráti sem, lebo doteraz nie je vina Amorej­cov do­vŕšená. 17 Keď za­pad­lo sln­ko a na­stala hus­tá tma, aj­hľa, zrazu tu bola dymiaca pec a oh­nivá fakľa pre­chádzala po­medzi tam­tie čas­ti zvierat. 18 V onen deň uzav­rel Hos­podin zmluvu s Ab­rámom slovami: Tvoj­mu po­tom­stvu dávam túto krajinu od Egypt­skej rieky až po Veľkú rieku, po veľtok Euf­rat: 19 Kénij­cov, Kenizej­cov, Kad­món­cov 20 a Chetej­cov, Perizej­cov a Refa­ov­cov, 21 Amorej­cov a Kanaán­cov, Gir­gášej­cov a Jebúsej­cov.