Evanjelický › 1. Mojžišova › 33

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jákobovo zmierenie s Ézavom1 Keď Jákob po­z­dvihol oči, videl, že pri­chádza Ézav a s ním 400 chlapov. Vtedy roz­delil deti medzi Leu, Ráchel a obe slúžky. 2 Slúžky a ich deti po­stavili do­predu, Leu a jej deti za nimi, Ráchel a Jozefa na koniec. 3 Sám išiel pred nimi a sklonil sa k zemi sedem razy, kým sa ne­prib­lížil k svoj­mu bratovi. 4 Ale Ézav po­behol na­proti ne­mu, ob­jal ho a padol mu okolo kr­ku, po­boz­kal ho a plakali. 5 Keď po­z­dvihol oči a uvidel ženy a deti, opýtal sa: Koho to máš pri sebe? On od­povedal: To sú deti, ktorými Boh požeh­nal tvoj­ho sluhu. 6 Po­tom pri­stúpili slúžky so svojimi deťmi a po­klonili sa; 7 pri­blížila sa aj Lea a jej deti a po­klonili sa; na­pokon sa však pri­blížil Jozef s Ráchel a po­klonili sa. 8 I opýtal sa: Načo ti je celý ten tábor, čo som stretol? On od­povedal: Aby som našiel milosť v očiach svoj­ho pána. 9 Vtedy Ézav po­vedal: Mám ja do­sť, brat môj; čo je tvoje, nech ostane tvoje. 10 Jákob však po­vedal: Nieže tak! Ak som našiel milosť v tvojich očiach, prij­mi odo mňa ten­to dar, lebo keď som sa díval na tvoju tvár, akoby som bol videl Božiu tvár, taký si bol ku mne lás­kavý. 11 Prij­mi teda môj dar ako po­zdrav, ktorý som ti priniesol, veď Boh ma milos­tivo ob­daril tak, že mám všet­ko. I naliehal naň, až to prijal. 12 Po­tom po­vedal Ézav: Po­ber­me sa, poďme; ja pôj­dem pred tebou. 13 On mu však od­povedal: Môj pán vie, že deti sú ešte út­le, a mám na staros­ti pri­dájajúce ovce i kravy; ak ich čo len jeden deň budem príliš hnať, od­hynie celé stádo. 14 Nech len môj pán ide pred svojím sluhom, ja pôj­dem po­maly, ako bude vládať dobytok, čo je predo mnou, a ako budú stačiť deti, až kým ne­prídem k svoj­mu pánovi do Séíru. 15 Nato po­vedal Ézav: Tak teda z ľudu, ktorý je so mnou, ti nie­koľkých ponechám. Ale on od­vetil: Načo to? Len nech náj­dem milosť v očiach svoj­ho pána. 16 Tak sa Ézav ešte v ten deň vrátil svojou ces­tou do Séíru. Jákob v Sícheme17 Medzi­tým sa Jákob vy­bral do Suk­kótu, kde si po­stavil dom; svoj­mu stat­ku však spravil stán­ky: pre­to to mies­to do­stalo meno Suk­kót . 18 Po­tom Jákob došiel bez nehody ces­tou z Pad­dán Aramu k mes­tu Síchem, ktoré je v Kanaáne, a usadil sa východ­ne od mes­ta. 19 Od synov Síchemov­ho otca Chamóra kúpil za 100 kesít kus poľa, na ktorom si roz­ložil stan. 20 Po­stavil tam aj ol­tár a dal mu meno Él, Boh Iz­raela .