Evanjelický › 1. Mojžišova › 38

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Júda a Támar1 V tom čase Júda od­išiel od svojich bratov a uchýlil sa k is­tému Adul­lám­covi menom Chírá. 2 Júda tam videl dcéru Kanaán­ca, ktorý sa volal Šúá, vzal si ju a vošiel k nej. 3 I počala a porodila syna a on mu dal meno Ér. 4 Keď opäť počala a porodila syna, dala mu meno Ónán. 5 Po­tom zase porodila syna a dala mu meno Šélá; bol v Kezíbe, keď ho porodila. 6 Júda vy­bral pre svoj­ho pr­vorodeného syna Éra ženu menom Támaru. 7 Ale Júdov pr­vorodený Ér sa ne­páčil Hos­podinovi, Hos­podin mu vzal život. 8 Vtedy Júda po­vedala Ónánovi: Voj­di k bratovej žene ako švagor a uzav­ri s ňou po­vin­né manžels­tvo, a tak vzbuď po­tom­stvo svoj­mu bratovi. 9 Ónán však vedel, že po­tom­stvo nebude jeho, pre­to púšťal semeno na zem, kedykoľvek vošiel k žene svoj­ho brata, len aby nedal po­tom­ka svoj­mu bratovi. 10 Hos­podinovi sa ne­páčilo, čo urobil, a aj jemu vzal život. 11 Vtedy po­vedal Júda svojej ne­ves­te Támare: Os­taň ako vdova v dome svoj­ho ot­ca, kým nedoras­tie môj syn Šélá. Po­mys­lel si totiž: Aby nezom­rel aj on ako jeho bratia. Támar teda od­išla a bývala v dome svoj­ho ot­ca. 12 Po dl­hšom čase zo­mrela Júdovi žena, dcéra Šúova. Keď sa Júdovi skončil smútok, zašiel so svojím priateľom Chírom Adul­lám­skym ku svojim strihačom oviec do Tim­ny. 13 Vtom oznámili Támare: Hľa, tvoj svokor vy­šiel do Tim­ny strihať ov­ce. 14 Ona si vy­zliek­la vdov­ské šaty, za­kryla sa závojom a za­halila sa; po­tom si sad­la pred bránu Énajimu, ktorý je pri ces­te do Tim­ny, lebo videla, že Šélá do­spel, a pred­sa mu ju nedávali za ženu. 15 Keď ju Júda videl, po­kladal ju za ne­vies­t­ku, lebo si za­halila tvár. 16 Za­bočil k nej na ces­tu a po­vedal jej: Do­voľ, prosím, aby som vošiel k tebe. Ne­vedel totiž, že je to jeho ne­ves­ta. Ona mu po­vedala: Čo mi dáš, ak voj­deš ku mne? A on od­povedal: 17 Pošlem ti kozľa zo stáda. Ona po­vedala: Daj mi teda záloh, do­kiaľ ne­pošleš. 18 On po­vedal: Aký záloh ti mám dať? Ona od­povedala: Tvoj pečat­ný prs­teň, tvoju šnúru a palicu, čo máš v ruke. Dal jej to, vošiel k nej a ona počala od neho. 19 Po­tom vstala a od­išla; zložila si závoj a ob­liek­la si svoje vdov­ské šaty. 20 Júda však po­slal kozľa po svojom priateľovi Adul­lám­covi s tým, aby vy­z­dvihol záloh od onej ženy; ale nenašiel ju. 21 Pýtal sa mužov onoho mies­ta: Kde je tá sak­rál­na ne­vies­t­ka z ces­ty pri Énajime? Tí mu však od­vetili: Tu nebola nijaká sak­rál­na ne­vies­t­ka. 22 Vrátil sa teda k Júdovi a po­vedal: Nenašiel som ju a aj ľudia toho mies­ta hovoria, že tam nebolo sak­rál­nej ne­vies­t­ky. 23 Vtedy po­vedal Júda: Nech si to ponechá, aby sme ne­vyšli na han­bu; aj­hľa, ja som po­slal toto kozľa, ty si ju však nenašiel. 24 Ale asi o tri mesiace oznámili Júdovi: Tvoja ne­ves­ta Támar sa do­pus­tila smils­tva a zo svoj­ho smils­tva aj počala. Nato po­vedal Júda: Vy­veďte ju a upáľte! 25 Keď ju vy­vied­li, od­kázala svoj­mu svok­rovi: Počala som od toho, komu pat­ria tieto veci. Po­vedala: Po­zri, prosím, čí je ten­to pečat­ný prs­teň, táto šnúra a palica. 26 Keď ich Júda po­znal, po­vedal: Spravod­livejšia je ako ja, pre­tože som ju nedal svoj­mu synovi Šélovi. Ďalej sa však s ňou ne­stýkal. 27 Keď prišiel čas jej pôrodu, ukázalo sa, že bude mať dvojčatá. 28 Keď rodila, jed­no vy­strčilo ruku; baba ju chytila, pri­viazala mu čer­venú niť na ruku a po­vedala: Ten­to vy­šiel pr­vý. 29 Keď však stiahol ruku späť a vy­šiel jeho brat, po­vedala: Čo za trh­linu si si to urobil? A dali mu meno Perec . 30 Po­tom vy­šiel jeho brat, ktorý mal na ruke čer­venú niť. Tomu dali meno Zerach .