Evanjelický › 1. Mojžišova › 20

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Abrahám a Sára v Geráre1 Od­tiaľ sa Ab­rahám po­bral do krajiny Negebu, os­tal bývať medzi Kádešom a Šúrom a po­budol v Geráre. 2 Vtedy Ab­rahám hovoril o svojej žene Sáre: To je moja ses­tra. Nato gerár­sky kráľ Abímelech Sáru uniesol. 3 Ale Boh prišiel vo sne k Abímelechovi a riekol mu: Zais­te zo­mrieš pre ženu, ktorú si uniesol, lebo je vy­datá. 4 Abímelech sa však k nej ešte ne­prib­lížil; pre­to po­vedal: Ó, Pane, či za­bíjaš aj ne­vin­ných ľudí? 5 Či mi on sám ne­povedal: To je moja ses­tra! ? Ba i ona po­vedala: To je môj brat. Urobil som to s čis­tým srd­com a s ne­vin­nými rukami. 6 A Boh mu riekol vo sne: I ja viem, že si to urobil s čis­tým srd­com. Ja sám som ti za­bránil hrešiť proti mne. Pre­to som nedopus­til, aby si sa jej dot­kol. 7 Teraz však vráť ženu mužovi, lebo je to prorok; on sa bude mod­liť za teba, aby si os­tal nažive; ale ak ju ne­vrátiš, ber na vedomie, že určite zo­mrieš aj so všet­kým, čo máš. 8 Abímelech včas­ráno za­volal všet­kých svojich sluhov a vy­rozp­rával im ot­vorene všet­ko, čo sa stalo; tí mužovia sa veľmi naľakali. 9 Po­tom za­volal Abímelech Ab­raháma a po­vedal mu: Čo si nám to vy­konal? Čím som sa pre­hrešil proti tebe, že si na mňa a na moje kráľov­stvo pri­viedol taký veľký hriech? Urobil si mi, čo sa ne­má robiť. 10 Abímelech sa opýtal Ab­raháma: Na čo si mys­lel, keď si tak robil? 11 Ab­rahám od­povedal: Mys­lel som si: Na tom­to mies­te vôbec niet báz­ne pred Bohom, a tak ma za­bijú pre moju ženu. 12 A vskut­ku, ona je aj mojou ses­trou; je dcérou môj­ho ot­ca, len nie dcérou mat­ky; a tak sa mi moh­la stať ženou. 13 Keď ma Boh vy­viedol z ot­cov­ského domu, po­vedal som jej: Túto lás­kavosť mi musíš pre­ukázať: Všade, kde prídeme, hovor o mne: To je môj brat. 14 Vtedy vzal Abímelech ovce i dobytok, sluhov i slúžky, dal ich Ab­rahámovi a vrátil mu aj jeho ženu Sáru. 15 Po­tom Abímelech po­vedal: Hľa, moja krajina ti je ot­vorená, bývaj, kde sa ti za­páči. 16 Sáre však po­vedal: Tu, hľa, tisíc striebor­ných dávam tvoj­mu bratovi, to ti bude na ospravedl­nenie v očiach všet­kých, ktorí sú s tebou; v každom ohľade budeš očis­tená. 17 Po­tom sa Ab­rahám mod­lil k Bohu; Boh uzdravil Abímelecha, jeho ženu i jeho slúžky, takže moh­li rodiť. 18 Hos­podin totiž pre Ab­rahámovu ženu Sáru za­vrel v dome Abímelechovom každý mater­ský život.