Evanjelický › 1. Mojžišova › 41

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Faraónove sny1 Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle, 2 a hľa, z Nílu vy­stupovalo sedem kráv, na po­hľad pek­ných a tučných, ktoré sa pás­li na šašine. 3 A hľa, za nimi vy­stupovalo z Nílu sedem iných kráv, na po­hľad škaredých a chudých; i po­stavili sa vedľa kráv na brehu Nílu. 4 Kravy, na po­hľad škaredé a chudé, zožrali sedem kráv, na po­hľad pek­ných a tučných. Vtom sa faraón pre­budil. 5 Keď znova za­spal, snívalo sa mu po druhý raz: na jed­nom steb­le rást­lo sedem tučných a pek­ných klasov. 6 A hľa, za nimi vy­rást­lo sedem ten­kých klasov, vy­sušených východ­ným vet­rom. 7 Ten­ké klasy po­hl­tili sedem tučných a pl­ných klasov. Nato sa faraón pre­budil a zbadal, že to bol sen. 8 Ráno bola jeho myseľ vzrušená. Pre­to faraón dal za­volať všet­kých egypt­ských vešt­cov a všet­kých mudr­cov a vy­rozp­rával im svoje sny, ale nebolo ni­koho, kto by ich faraónovi vy­ložil. 9 Nato hlav­ný po­hár­nik po­vedal faraónovi: Až dnes si uvedomujem svoju vinu. 10 Keď sa faraón roz­hneval na svojich sluhov, uvr­hol ma do väzenia v dome veliteľa teles­nej stráže, mňa i hlav­ného pekára. 11 V tú is­tú noc sme mali sen, ja i on; každý z nás mal sen zvlášt­neho výz­namu. 12 Bol tam s nami heb­rej­ský mládenec, sluha veliteľa teles­nej stráže, a my sme mu naše sny vy­rozp­rávali. On nám ich vy­ložil; každému osobit­ne vy­ložil jeho sen. 13 I stalo sa tak, ako nám to on vy­ložil. Mňa faraón uviedol späť do môj­ho úradu a tam­toho dal obesiť. 14 Nato faraón dal za­volať Jozefa. Ih­neď ho vy­vied­li z tem­nice, dal sa ostrihať, pre­ob­liekol si šaty a pred­stúpil pred faraóna. 15 Vtedy faraón po­vedal Jozefovi: Mal som sen, a niet ni­koho, kto by mi ho vy­ložil; o tebe som však počul, že vy­svet­líš sen, len čo ho počuješ. 16 Nato Jozef od­povedal faraónovi: Nie ja, ale Boh dá faraónovi priaz­nivú od­poveď. 17 A faraón po­vedal Jozefovi: Snívalo sa mi, že som stál na brehu Nílu, 18 a tu zrazu sedem kráv, tučných a pek­ných na po­hľad, vy­stupovalo z Nílu a pás­li sa na šašine. 19 A hľa, za nimi vy­stupovalo sedem iných kráv, chatr­ných, na po­hľad veľmi škaredých a chudých; nič také škaredé som v celom Egyp­te ne­videl. 20 Chudé a škaredé kravy zožrali sedem pr­vých tučných kráv, 21 ale hoci ich po­hl­tili, nebolo po­znať, že sa do­stali do ich vnútor­nos­tí; na vzhľad boli škaredé ako pred­tým. Nato som sa zo­budil. 22 Po­tom som videl vo sne, že na jed­nom steb­le rást­lo sedem pl­ných a pek­ných klasov. 23 Zrazu vy­rást­lo za nimi sedem prázd­nych, ten­kých, východ­ným vet­rom vy­sušených klasov. 24 Tu ten­ké klasy po­hl­tili sedem pek­ných klasov. Roz­povedal som to vešt­com, ale ni­kto mi to ne­vedel vy­svet­liť. 25 Jozef od­povedal faraónovi: Faraónove sny znamenajú jed­no a to is­té. Boh oznamuje faraónovi, čo mieni urobiť. 26 Sedem pek­ných kráv je sedem rokov; aj sedem pek­ných klasov je sedem rokov; to je jeden sen. 27 Sedem chudých a škaredých kráv, čo vy­stúpili za nimi, je sedem rokov, a sedem prázd­nych, východ­ným vet­rom vy­sušených klasov je sedem rokov hladu. 28 Na to som mys­lel, keď som hovoril faraónovi, že Boh zjavuje faraónovi, čo mieni urobiť. 29 Aj­hľa, príde sedem veľmi úrod­ných rokov v celom Egyp­te. 30 Ale po nich na­stane sedem rokov hladu a za­bud­ne sa na všet­ku hoj­nosť v Egyp­te; hlad zmorí krajinu, 31 takže v nej ne­os­tane ani stopy z nie­kdajšej hoj­nos­ti pre ten veľký hlad, ktorý po­tom na­stane. 32 A keďže sa sen faraónovi opakoval, znamená to, že Boh o tom pev­ne roz­hodol a čo­skoro to uskutoční. 33 Teraz však nech si faraón vy­hľadá roz­um­ného a múd­reho muža, aby ho ustanovil nad Egyp­tom. 34 Nech faraón za­kročí a nad krajinou ustanoví do­zor­cov, ktorí by v Egyp­te po sedem úrod­ných rokov vy­berali pätinu úrod. 35 Nech zo­zbierajú všet­ky po­traviny v na­stávajúcich dob­rých rokoch a nech usklad­nia zrno pod moc faraónovu, na po­travu pre mes­tá, a tak ho za­chovajú. 36 Tieto po­traviny budú pre krajinu zásobou na sedem rokov hladu, ktoré prídu na Egypt, a krajina nezahynie hladom. Jozef správcom nad Egyptom37 Tá reč sa páčila faraónovi aj všet­kým jeho služob­níkom. 38 Vtedy faraón po­vedal všet­kým svojim služob­níkom: Či by sme našli podob­ného muža, v ktorom je Duch Boží? 39 A faraón Jozefovi po­vedal: Pre­tože ti Boh dal toto všet­ko vedieť, ni­kto nie je taký roz­um­ný a múd­ry ako ty. 40 Ty budeš správ­com nad mojím domom a tvojím slovom sa bude spravovať všetok môj ľud; ja budem len o trón vy­ššie ako ty. 41 A ďalej po­vedal faraón Jozefovi: Aj­hľa, ustanovujem ťa za správ­cu nad celým Egyp­tom. 42 Po­tom si faraón sňal z ruky prs­teň a dal ho Jozefovi na ruku, ob­liekol ho do jem­ných ľanových šiat a okolo hrd­la mu dal zlatú reťaz. 43 Dal ho voziť na svojom druhom voze a volať pred ním: Na kolená! Tak ho ustanovil za správ­cu nad celým Egyp­tom. 44 A faraón po­vedal Jozefovi: Ja som faraón, a bez teba ni­kto ne­smie po­hnúť ani rukou ani nohou v celom Egyp­te. 45 Po­tom faraón Jozefa po­menoval Cáfenat Pánéach a dal mu za ženu Asenatu, dcéru Pótiferu, kňaza z Ónu . Tak sa Jozef stal pánom nad Egyp­tom. 46 Jozef mal trid­sať rokov, keď stál pred faraónom, kráľom Egyp­ta. Po­tom od­išiel Jozef od faraóna a prešiel celým Egyp­tom. 47 Zem za sedem úrod­ných rokov donášala hoj­nú úrodu; 48 on zo­zbieral všet­ky po­traviny sied­mich rokov, ktoré boli v Egyp­te, a uskladňoval po­travu po mes­tách; v každom mes­te usklad­nil po­travu z okolitého poľa. 49 Tak na­hromadil Jozef toľko obilia, ako je mor­ského pies­ku, takže ho pre­stal i vážiť, lebo sa ani nedalo vážiť. 50 Skôr ako sa do­stavili roky hladu, narodili sa Jozefovi dvaja synovia, ktorých mu porodila Asenat, dcéra Pótiferu, ón­skeho kňaza. 51 Jozef dal pr­vorodenému meno Menašše ; lebo - po­vedal - Boh mi dal za­bud­núť na všet­ko moje trápenie a na celú rodinu. 52 Druhému dal meno Ef­rajim ; lebo - po­vedal - Boh ma učinil plod­ným v krajine môj­ho utr­penia. 53 Keď uplynulo sedem úrod­ných rokov, ktoré boli v Egyp­te, 54 začalo sa do­stavovať sedem rokov hladu, ako pred­povedal Jozef; i na­stal hlad vo všet­kých krajinách, ale v celom Egyp­te bolo chleba do­sť. 55 Keď však aj celý Egypt tr­pel hladom a volal k faraónovi o chlieb, faraón po­vedal celému Egyp­tu: Choďte k Jozefovi a čo vám po­vie, urob­te! 56 Keď sa hlad rozšíril na celú krajinu, Jozef ot­voril všet­ky obil­nice a predával Egypťanom obilie; hlad sa však v Egyp­te zväčšoval. 57 Celý svet pri­chádzal do Egyp­ta kupovať obilie k Jozefovi, lebo bol na celej zemi veľký hlad.