Evanjelický › 1. Mojžišova › 18

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Abrahámova pohostinnosť a nové zasľúbenie Izákovi1 Hos­podin sa zjavil Ab­rahámovi pri dubine Mam­rého, keď za horúceho dňa sedel pri vchode do stanu. 2 Tu po­z­dvihol oči, ob­zrel sa a videl troch mužov stáť pred sebou. Len čo ich za­zrel, bežal im v ús­trety od stanového vchodu, po­klonil sa k zemi 3 a po­vedal: Pane, ak som našiel milosť v tvojich očiach, ne­obíď svoj­ho sluhu. 4 Dám doniesť trochu vody, aby ste si umyli nohy; a od­počiňte si pod stromom. 5 Ja však prinesiem kus chleba, aby ste sa občer­stvili a po­tom pôj­dete ďalej - veď práve pre­to ste od­bočili k svoj­mu služob­níkovi. 6 Ab­rahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a po­vedal: Chyt­ro vez­mi tri miery jem­nej múky, za­mies a narob po­súchy. 7 Po­tom Ab­rahám bežal k dobyt­ku a vy­bral pek­né mladé, dob­ré teľa, dal ho sluhovi a ten sa ponáhľal pri­praviť ho. 8 Po­tom vzal smotanu a mlieko i teľa, ktoré pri­pravil, a pred­ložil im to. Kým jed­li, stál pri nich pod stromom. 9 Opýtali sa ho: Kde je tvoja žena Sára? On od­povedal: Tam­hľa v stane. 10 Nato hosť riekol: Určite sa vrátim k tebe o rok na jar a vtedy bude mať tvoja žena Sára syna. A Sára počúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním. 11 Ab­rahám a Sára boli starí, v rokoch, a Sára bola už po pre­chode. 12 I za­smiala sa Sára v sebe a po­mys­lela si: Keď som už uväd­la, môžem mať ešte roz­koš? Aj môj pán je starý. 13 Vtedy riekol Hos­podin Ab­rahámovi: Prečo sa Sára smeje a mys­lí si: Či na­ozaj budem rodiť, keď som ostarela? 14 Či je Hos­podinovi niečo ne­možné? V určený čas, o rok na jar, sa vrátim k tebe a vtedy Sára bude mať syna. 15 Ale Sára za­prela slovami: Ne­smiala som sa. Bála sa totiž. On však riekol: Nie! Veru si sa smiala! Odchod do Sodomy16 Nato sa mužovia od­tiaľ po­brali a za­mierili k Sodome. Ab­rahám išiel s nimi a vy­prevadil ich. 17 Tu si po­mys­lel Hos­podin: Či za­tajiť pred Ab­rahámom, čo urobím? 18 Ab­rahám sa iste stane veľkým a moc­ným národom a požeh­nané budú v ňom všet­ky národy zeme. 19 Lebo jeho som si vy­hliadol, aby pri­kazoval svojim synom a svoj­mu domu za­chovať po jeho smr­ti ces­tu Hos­podinovu, konať spravod­livosť a právo, aby tak Hos­podin spl­nil Ab­rahámovi, čo mu za­sľúbil. 20 Tu riekol Hos­podin: Pre­tože je veľká ponosa na Sodomu a Gomoru a ich hriech je veľmi ťažký, 21 zo­stúpim a uvidím, či všet­ci konali tak, ako znie ponosa, ktorá došla ku mne. Ak nie, do­zviem sa. Abrahámova prosba za Sodomu22 Nato sa mužovia po­brali od­tiaľ a i šli do Sodomy; Ab­rahám však stál ešte pred Hos­podinom. 23 I pri­stúpil Ab­rahám a po­vedal: Či za­hubíš s bez­božným aj spravod­livého? 24 Možno bude v mes­te päťdesiat spravod­livých; či ich za­hubíš a ne­od­pus­tíš mies­tu pre päťdesiat spravod­livých, ktorí sú v ňom? 25 Vy­stríhaj sa konať tak, aby si s bez­božným usmr­til aj spravod­livých. Po­tom by spravod­livý po­chodil ako bez­božný. Vy­stríhaj sa toho! Či by ten, čo súdi celú zem, ne­mal konať spravod­livo? 26 I riekol Hos­podin: Ak v Sodome, v ob­vode mes­ta náj­dem päťdesiat spravod­livých, od­pus­tím kvôli nim celému tomu mies­tu. 27 Ab­rahám od­povedal: Hľa, od­vážil som sa hovoriť so svojím Pánom, i keď som len prach a popol. 28 Možno bude spravod­livých o päť menej ako päťdesiat; či pre tých piatich za­hubíš celé mes­to? I riekol: Nezahubím, ak tam náj­dem štyrid­saťpäť. 29 On mu však hovoril ďalej: Možno sa ich tam náj­de štyrid­sať. I riekol: Kvôli štyrid­siatim to ne­urobím. 30 A po­vedal: Nech môj Pán ne­vz­bĺk­ne hnevom, ak budem ešte hovoriť: Možno sa ich tam náj­de trid­sať. On však na to riekol: Ne­urobím to, ak tam náj­dem trid­siatich. 31 Po­tom po­vedal: Hľa od­vážil som sa hovoriť so svojím Pánom. Možno sa ich tam náj­de dvad­sať. I riekol: Ani kvôli dvad­siatim nezahubím. 32 A hovoril ďalej: Nech môj Pán ne­vz­bĺk­ne hnevom, ak budem ešte raz hovoriť: Možno sa ich tam náj­de desať. A On riekol: Ani kvôli desiatim nezahubím. 33 Keď s Ab­rahámom do­hovoril, Hos­podin od­išiel a Ab­rahám sa vrátil na mies­to svoj­ho po­bytu.