Evanjelický › 1. Mojžišova › 43

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Druhá cesta Jozefových bratov do Egypta1 Avšak hlad ťažko doliehal na krajinu. 2 Keď strovili obilie, čo prinies­li z Egyp­ta, po­vedal im otec: Choďte nám znova na­kúpiť niečo po­travín. 3 Júda mu však od­povedal: Ten muž nás dôraz­ne na­pomínal: Ne­ukážte sa mi na oči, ak nebude s vami váš brat. 4 Ak pošleš nášho brata s na­mi, pôj­deme a na­kúpime ti po­travín. 5 Ak ho však ne­pošleš, ne­pôj­deme, lebo ten muž nám po­vedal: Ne­ukážte sa mi na oči, ak váš brat nebude s vami. 6 Nato po­vedal Iz­rael: Prečo ste mi tak zle urobili, keď ste pre­zradili tomu mužovi, že máte ešte brata? 7 Oni po­vedali: Ten muž sa nás veľmi vy­pytoval na naše príbuzen­stvo: Žije ešte váš otec? Máte brata? A my sme mu od­povedali len na tieto otáz­ky. Či sme my moh­li vedieť, že nám po­vie: Pri­veďte sem brata!? 8 Vtedy Júda po­vedal svoj­mu ot­covi Iz­raelovi: Pošli chlap­ca so mnou, tak sa vy­berieme a pôj­deme, aby sme os­tali nažive a ne­pom­reli ani my, ani ty, ani naše deti. 9 Ja sa ti za­ručím za neho, z mojej ruky ho môžeš vy­žadovať; ak ti ho ne­privediem späť a ne­po­stavím pred teba, navždy ponesiem vinu pred tebou. 10 Veru, keby sme neboli otáľali, boli by sme sa už dva razy vrátili. 11 Nato im po­vedal ich otec Iz­rael: Ak je to teda tak, urob­te toto: Na­ber­te do svojich vriec z naj­lepších plodín krajiny, a do­prav­te tomu mužovi ako dar niečo bal­zamu, niečo medu, vzác­nu živicu, pis­táci­ové orechy a mand­le. 12 Vez­mite so sebou aj iné peniaze a peniaze vložené na vrch do vašich vriec vráťte vlast­noručne späť; bude to asi omyl. 13 Vez­mite brata, vy­ber­te sa a vráťte sa k tomu mužovi. 14 Všemohúci Boh nech vám dá dôj­sť milo­sr­den­stva u toho muža, aby vám pre­pus­til druhého brata i Ben­jamína. Ja však, keď som už bez detí, bez detí ostanem. 15 Po­tom mužovia vzali ten dar, vzali so sebou aj iné peniaze; vy­brali sa, od­išli do Egyp­ta a pred­stúpili pred Jozefa. 16 Keď Jozef uzrel Ben­jamína s nimi, po­vedal správ­covi svoj­ho domu: Uveď tých­to mužov do domu, zabi niečo a pri­prav, lebo títo mužovia budú so mnou obedovať na polud­nie. 17 Správ­ca urobil, ako Jozef roz­kázal; uviedol mužov do Jozefov­ho domu. 18 Vtedy sa mužovia zľak­li, že ich pri­vied­li do Jozefov­ho domu, a po­vedali: To nás uvied­li sem pre peniaze, ktoré sme pri pr­vom raze do­stali do našich vriec; chcú nás na­pad­núť a vrh­núť sa na nás, aby nás vzali za ot­rokov aj s našimi os­lami. 19 Pri­stúpili teda k mužovi, ktorý bol správ­com nad Jozefovým domom a pri­hovorili sa mu v bráne domu: 20 Prosíme, pane, už sme tu raz boli na­kúpiť po­travín. 21 Keď sme však prišli na mies­to nocľahu a ot­vorili sme svoje vrecia, každý mal svoje peniaze v pl­nej váhe. Teraz ich prinášame späť. 22 Prinies­li sme so sebou aj iné peniaze, aby sme na­kúpili po­travín. Ne­vieme, kto nám vložil naše peniaze do vriec. 23 Ten im však po­vedal: Upokoj­te sa, neboj­te sa! Váš Boh a Boh vášho otca vám vložil po­klad do vriec; vaše peniaze sa do­stali ku mne. A vy­viedol k nim Šimeóna. 24 Keď ten­to muž vo­viedol tých ľudí do Jozefov­ho domu, podal im vody, aby si umyli nohy, a podal krmu ich oslom. 25 Po­tom, kým ne­prišiel Jozef na polud­nie, chys­tali dar, lebo počuli, že tam budú obedovať. 26 Keď Jozef prišiel domov, prinies­li mu do domu dar, ktorý mali so sebou, a po­klonili sa mu až po zem. 27 On sa ich opýtal, ako sa majú, a vravel: Či sa má dob­re váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Či ešte žije? 28 Oni od­povedali: Tvoj sluha, náš otec, sa má dob­re; ešte žije. Nato sa po­klonili a pad­li na tváre. 29 Keď po­z­dvihol oči a uzrel svoj­ho brata Ben­jamína, syna vlast­nej mat­ky, po­vedal: Je to váš najm­ladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Po­tom riekol: Boh ti buď milos­tivý, syn môj! 30 Nato sa Jozef náh­le vzdialil, lebo sa roz­cit­livel pri po­hľade na brata a chcelo sa mu plakať; vošiel do za­dnej izby a tam sa vy­plakal. 31 Keď si umyl tvár, vy­šiel von a ov­ládajúc sa po­vedal: Podávaj­te jed­lo! 32 A podávali, osobit­ne jemu, osobit­ne im a osobit­ne Egypťanom, ktorí jed­li s ním. Egypťania totiž ne­smú jesť s Heb­rej­cami, lebo je to pre Egypťanov ohav­nosť. 33 A oni sedeli pred ním: pr­vorodený podľa svoj­ho pr­vorodenec­tva a najm­ladší podľa svojej mlados­ti, takže s údivom hľadeli títo mužovia jeden na druhého. 34 Po­tom im dal nosiť jed­lá, čo boli pred nimi. Ben­jamínovi sa však do­stalo päť ráz toľko jed­la ako os­tat­ným. Po­tom sa na­pili s ním a do­stali sa do dob­rej vôle.