Evanjelický › 1. Mojžišova › 3

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Pokušenie a pád1 Had bol ľs­tivejší ako všet­ky poľné zvieratá, ktoré Hos­podin Boh učinil. Ten po­vedal žene: Či na­ozaj riekol Boh: Ne­smiete jesť zo žiad­neho raj­ského stromu? 2 Žena od­povedala hadovi: Z ovocia raj­ských stromov smieme jesť, 3 ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedz­te z neho, ani sa ho nedot­knite, aby ste nezom­reli! 4 Had však po­vedal žene: Vôbec nezom­riete; 5 ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, ot­voria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dob­ro a čo zlo. 6 Keď žena videla, že by bolo dob­re jesť zo stromu, že je pre oči zvod­ný a lákavý na zmúd­renie, vzala z jeho ovocia a jed­la; po­tom dala aj svoj­mu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. 7 Vtedy sa obi­dvom ot­vorili oči a spoz­nali, že sú na­hí; po­spínali si teda figové lís­tie a urobili si zás­tery. Odhalenie priestupku8 Keď začuli kroky Hos­podina Boha, chodiaceho za pod­večer­ného ván­ku po záh­rade, skryl sa človek a jeho žena pred Hos­podinom Bohom medzi stromy záh­rady. 9 Hos­podin Boh však za­volal na človeka a riekol: Kde si? 10 On od­povedal: Počul som Ťa v záh­rade, bál som sa, lebo som na­hý; i skryl som sa. 11 Nato Boh riekol: Kto ti oznámil, že si na­hý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti za­kázal jesť? 12 Človek od­povedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. 13 Nato riekol Hos­podin Boh žene: Čo si to urobila? A žena od­povedala: Had ma pod­viedol; nuž jed­la som. Trest14 Vtedy riekol Hos­podin Boh hadovi: Pre­tože si to urobil, pre­kliaty budeš nad všetok dobytok i nad všet­ky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hl­tať po všet­ky dni svoj­ho života. 15 Položím ne­priateľs­tvo medzi teba a ženu, medzi tvoje po­tom­stvo a jej po­tom­stvo; ono ti rozm­liaždi hlavu a ty mu schvat­neš pätu. 16 Žene riekol: Veľmi ti rozm­nožím ťažoby v tvojom tehoten­stve; v boles­tiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vlád­nuť nad tebou. 17 A Adamovi riekol: Pre­tože si po­slúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti za­kázal: Nebudeš jesť z neho! - pre teba bude pôda pre­kliatas námahou sa z nej budeš živiť. 18 Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. 19 V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa ne­vrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pre­tože si prach a do prachu sa vrátiš. 20 Adam na­zval svoju ženu Evou, lebo ona sa stala mat­kou všet­kých živých. 21 Hos­podin Boh učinil Adamovi a jeho žene odevy z kože a za­odel ich. 22 Hos­podin Boh však riekol: Hľa, človek je už ako jeden z nás, keďže po­zná dob­ro i zlo. Aby však teraz nenačiahol ruku, aby ne­vzal a nejedol zo stromu života a aby nežil večne, 23 po­slal ho Hos­podin Boh von zo záh­rady Éden ob­rábať pôdu, z ktorej bol vzatý. 24 Po­tom za­hnal človeka a na východ od záh­rady osadil cherubov s blýs­kavými plamen­nými mečmi, aby strážili ces­tu k stromu života.